21. august 1968: Deň, keď sa skončila nádej na socializmus s ľudskou tvárou

21. august 1968 - čierny deň našich dejín!

autorská koláž hlavne.sk, Ján Lörincz/Ladislav Bielik

Tento rok si pripomíname päťdesiate výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa. Tanky v uliciach. Závan nádeje a slobody, ktorý priniesla Pražská jar, vystriedala krutá realita.

Nová výstava v Bratislave pripomína život ľudí po okupácii Československa

Od konca roku 1967 až po august 1968 zažívalo socialistické Československo chvíle obrody. Nastúpilo na cestu, ktorá mohla končiť demokratizáciou a vymanením spod vplyvu štátostrany. Či sa to Ústrednému výboru KSČ páčilo, alebo nie.

V týchto dňoch začínajú budú akcie o invázii v auguste ´68

Lenže dejiny sa vybrali inou cestou. Sovietsky zväz nedovolil, aby naša republika „vrazila klin medzi socialistické štáty“ a spolu s Poľskom, Nemeckou demokratickou republikou, Maďarskom a Bulharskom sa rozhodli vyriešiť vzniknutú situáciu „vzájomnou pomocou a podporou“.

Pozývací list

3. augusta sa do rúk Leonida Brežneva, vtedajšieho hlavného predstaviteľa Sovietskeho zväzu, dostal list podpísaný piatimi československými politickými predstaviteľmi – Aloisom Indrom, Drahomírom Kolderom, Oldřichom Švestkom, Antonínom Kapekom a Vasiľom Biľakom.

August 1968. Ako dnes vyzerajú miesta, na ktorých išlo o život?

Tanky v ČSSR. Foto: commons.wikimedia.org | Foto: commons.wikimedia.org

V liste, ktorý sa neskôr stal zámienkou pre inváziu vojsk Varšavskej zmluvy, žiadali Brežneva, aby akýmikoľvek dostupnými spôsobmi zastavil „kontrarevolúciu“ prebiehajúcu v Československu. Ten vypočul ich prosbu.

Bratská pomoc

Akciu viedol generál J. G. Pavlovskij, ktorý mal k dipozícii 750 tisíc vojakov s 800 lietadlami, 6 300 tankmi a 2000 delami a raketami. Československá armáda, polícia a ľudové milície dostali rozkaz neklásť odpor.

FOTO: Špeciálny vlak priviezol Kisku a Zemana do Topoľčianok

V ten deň zomrelo 402 civilistov a 102 vojakov okupačných vojsk. V nasledujúcom období z krajiny emigrovalo takmer štvrť milióna obyvateľov. Na dvadsať dlhých rokov sa vízia o slobode a demokracii stala nedosiahnuteľným snom.

Mnohí naši krajania sa rozhodli proti okupantom bojovať. Len hlboká beznádej a neszastaviteľná túžba po slobode prinúti človeka postaviť sa do cesty tanku.

Z novodobých dejín Slováci vyzdvihujú najviac SNP, Česi Nežnú revolúciu

Podľa dobových novín však Prahou zneli aj humorné heslá, napríklad: „Lenin prebuď sa, Brežnev sa zbláznil“, „Sovietske umenie 20. storočia: Výstava zbraní a pracovných odevov“, či „Na stráženie štátnej banky nepotrebujeme tanky“.

Niektorí proti okupantom bojovali. Foto: commons.wikimedia.org

Normalizácia pomerov

Delegácia našich politických predstaviteľov bola pod nátlakom donútená podpísať takzvaný Moskovský protokol, ktorým sa zaviazala k procesu, ktorý Ústredný výbor KSČ popísal ako:

Tragédia, z ktorej sa Československo spamätávalo veľmi dlho

„Odhodlanie dosiahnuť normalizáciu pomerov v našej krajine na základe marxizmu-leninizmu, obnoviť vedúcu úlohu strany a autoritu štátnej moci robotníckej triedy, vyradiť kontrarevolučné organizácie z politického života a upevniť medzinárodné zväzky ČSSR so Sovietskym zväzom a ďalšími socialistickými spojencami.“

Vasil Biľak (vľavo) a Alexander Dubček (vpravo) predstavovali dve možné cesty pre ČSSR. Foto: commons.wikimedia.org/Hlavne.sk

Normalizácia zahŕňala okrem iného potlačenie reformných zákonov a odstránenie reformných politikov. Pokrok, ktorý mal smerovať k rozšíreniu občianskych práv a k demokratizácii bol odstránený.

21. august 1968 je čiernym dňom dejín Čechov a Slovákov.

Osobnosti vyzývajú zodpovedných, aby v prípade Nočných vlkov konali

Môže vás zaujímať

Za slušné Slovensko odmieta ataky aj zastrašovanie zo strany štátu