Ako hodnotia svoje pôsobenie v EP – Kukan, Škripek, Žitňanská a Nagy?

Europoslanci: Eduard Kukan, Branislav Škripek, Jana Žitňanská a Jozsef Nagy

foto: koláž/hlavné.sk

Voľby do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2019 sa uskutočnia v dátume 23.-26. mája. Teda súčasným poslancom sa pomaly končí mandáta. Čomu počas takmer ubehnutých piatich rokov venovali?

Kukan: Sústreďoval som sa na iniciatívy súvisiace s bezpečnosťou občanov

V súčasnom volebnom období sa europoslanec Eduard Kukan z frakcie Európskej ľudovej strany sústreďoval na viaceré iniciatívy, ktoré mali podľa neho zabezpečiť pokoj a bezpečnosť európskych občanov. „Bol som spravodajcom pre revíziu susedskej politiky, to znamená, že EÚ má záujem na tom, aby hraničila so štátmi, v ktorých sú vlády založené približne na takých princípoch, aké sú v EÚ. Tomu je EÚ ochotná venovať veľkú pomoc vrátane finančnej. Chceme vedieť, kto žije vedľa nás, aby nám nerobil problémy, ale aby sme s ním mohli žiť v pokoji a rozvíjať normálne styky,“ uviedol počas júlovej plenárnej schôdze Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu.

Taktiež, ako uviedol, bol jedným z troch autorov správy o vytvorení Európskeho fondu udržateľného rozvoja. „Tento fond je čiastočnou odpoveďou na migračné vlny. Čiastočne hovorím preto, lebo chce riešiť otázku, že problémy, ktoré vyvolávajú migráciu, by sa mali riešiť tam, kde vznikajú, konkrétne v afrických krajinách. Kde by sme mali investovať do rôznych projektov v oblasti dopravy, poľnohospodárstva, zavlažovania a podobne. Pretože takéto investície sú rizikové, EÚ chce garantovať úvery, ktoré bude poskytovať Európska investičná banka,“ konštatoval europoslanec. Dodal pritom, že je rád, že aj zo Slovenska ho kontaktovali predstavitelia niektorých firiem, ktoré majú záujem sa zúčastniť týchto aktivít.

Ako hodnotia svoje pôsobenie v EP – Sulík, Csáky, Mikolašík a Zala?

EÚ vysiela svojich pozorovateľov na voľby v rôznych krajinách. Eduard Kukan bol dva razy šéfom európskych pozorovateľov na voľbách na Maledivách a v Ugande. „Ďalej som bol vedúcim delegácie EP na voľbách v Albánsku a v Ghane,“ spresnil.

V otázke rozširovania EÚ je europoslanec predsedom delegácie Európskeho parlamentu pre Srbsko. „V samotnom parlamente jestvuje pracovná skupina pre západný Balkán, kde sú spravodajcovia za jednotlivé štáty a vedúci delegácie a tejto pracovnej skupine predsedám,“ dodal. Taktiež bol v rámci Výboru pre sociálne veci a zamestnanosť spravodajcom správy Rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami. „Zostavil som správu, ktorá upozorňuje na to, že aj o starších ľudí by sa mala spoločnosť viac starať, že by sa mali vytvárať lepšie podmienky pre tých, ktorí sú ochotní pracovať aj po dovŕšení penzijného veku a sú tam konkrétne opatrenia, ako pomôcť tejto časti spoločnosti,“ uzavrel.

Eduard Kukan kandidoval do EP za stranu SDKÚ-DS. Vystúpil z nej v septembri 2016. Po budúcoročných voľbách do EP neplánuje opätovne kandidovať. „Vidím sa na mojom rodnom Slovensku, pretože nemôžem kandidovať. Nemám svoju politickú stranu, za ktorú by som kandidoval a do žiadnej nebudem vstupovať, ani zakladať. Teším sa na to, že budem písať memoáre, ale to je málo, chcel by som si nájsť nejaké zamestnanie, kde budem môcť zužitkovať svoje celoživotné skúsenosti v oblasti diplomacie,“ spresnil Kukan. Uvažuje taktiež nad tým, že by začal vyučovať na vysokej škole, prípadne by publikoval. Svojim následníkom praje, aby sa správali zodpovedne, a aby si uvedomili, že napriek tomu, že sú zo Slovenska, pracovať budú v prospech celej EÚ.

Šefčovič: Mladí ľudia budú vystavení tlaku inovovania vlastných zručností

Kukan v roku 2016 za jeden zo svojich dovtedajších najväčších úspechov súčasného volebného obdobia svoju angažovanosť pri urovnávaní politických sporov v Albánsku a Macedónsku.

Je predsedom Delegácie pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Srbsko a členom Konferencie predsedov delegácií, Výboru pre zahraničné veci a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu. Taktiež je náhradníkom vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci, pre Delegáciu pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Albánsko a pre Delegáciu pri Parlamentnom zhromaždení Euronest.

Škripek sa venoval najmä ochrane práv prenasledovaných kresťanov

Europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO) z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov sa počas funkčného obdobia najviac zameral na ochranu práv prenasledovaných kresťanov vo svete a na blízkovýchodný konflikt. Uviedol počas plenárnej schôdze Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu.

Europoslanec bol v kontakte s exilovými predstaviteľmi tzv. Demokratickej samosprávy. „Ide o kresťanský projekt. Bola to kresťanská menšina, ktorá navrhla ostatným v tom prostredí žijúcim skupinám, aby spolu vytvorili tzv. Demokratickú samosprávu, aby spravovali príslušné územie a aby navrhli novú ústavu, založenú na európskych hodnotách,“ konštatoval. Zároveň dodal, že by sa mali usilovať o prinavrátenie pôvodných sýrskych obyvateľov, aj milióna kresťanov, ktorí z domovov utiekli, na ich pôvodné územie.
Branislav Škripek vedie Európske kresťanské politické hnutie. „Dôležitou vecou môjho mandátu bolo aj to, že som sa stal ešte počas mandátu poslanca Národnej rady SR členom Európskeho kresťanského politického hnutia. Neskôr som sa stal členom predsedníctva, v roku 2017 som sa stal jeho predsedom,“ uviedol, pričom zároveň spresnil, že ide o združenie rôznych kresťanských strán, ktoré sú členmi parlamentov.

Škripek: Nie je normálne, aby si na Pride muž prezlečený za psa hľadal pána

„Momentálne sú členmi tohto hnutia 54 poslanci parlamentov z 19 krajín Európy. Cieľom nášho hnutia je zdôrazňovať a prinášať do európskej politiky kresťansko-konzervatívne hodnotové pohľady, čiže zdôrazňovať potrebu a vplyv kresťanskej demokracie,“ zdôraznil.

Taktiež pripomenul, že v EP pôsobia europoslanci na platforme európskej politiky, nie národnej. Ak nachádza podľa jeho slov témy v EP, ktorými sa môže prihovoriť voličovi na Slovensku, tak hľadá vo svojej platforme podporu u kolegov. „Najviac sa nás dotkol v poslednom čase problém – hľadali sme riešenie, aby sa zabránilo pretáčaniu kilometrov na osobných automobiloch, ktoré sú z obrovskej miery dovezené na Slovensko,“ uviedol Škripek.

Ďalším problémom bola nemožnosť vyberať pokuty od zahraničných vodičov, ktorí na SR nezaplatia diaľničné poplatky. „Bol som spravodajcom tohto dokumentu na našom Výbore pre osobné slobody, bezpečnosť a vnútornú spravodlivosť a dúfam, že čo najskôr prejde aj ostatnými príslušnými výbormi a príde na hlasovanie do EP, kde sme urobili všetky kroky k tomu, aby tieto pokuty mohli byť cezhranične vymáhané aj zo strany SR,“ spresnil europoslanec.

Poslanci EP uskutočnia v septembri prieskumnú misiu na Slovensku a Malte

Za veľmi dôležitú súčasť jeho agendy považuje aj kresťanský pohľad a prístup k ľudsko-právnym otázkam. „Čo ma veľmi prekvapilo, ale aj pre čo som kandidoval do EP, bolo práve zdôraznenie kresťanského pohľadu na základné ľudské práva, ale aj kresťanská reakcia voči tzv. nadprávam, s ktorými som sa tu začal stretávať,“ dodal.

Škripek by mal záujem zastávať post poslanca i v ďalšom funkčnom období. „Dlhé týždne som premýšľal nad tým, či mám opäť kandidovať. Pochopil som, hľadal som odpovede od ľudí, modlil som sa a očakával som aj vnútornú odpoveď, aby som porozumel, tomu, čo mi hovorí do môjho života Boh. Pochopil som, že mám kandidovať ďalej, mnoho ľudí mi dalo tento podnet a povzbudenie, aby som to urobil. Takže, budem sa uchádzať o mandát voličov a budem rád, ak ho získam, ak tu budem môcť pôsobiť,“ uzavrel.

Škripek v roku 2016 označil za svoje dovtedajšie úspechy upozornenia pred zásahmi politických krokov EÚ do kompetencií SR. Už vtedy avizoval, že sa venuje pomoci ťažko prenasledovaným kresťanom a iným menšinám na Blízkom východe. Zameriaval sa taktiež na zdôrazňovanie tradičných hodnôt a židokresťanskej etiky.

Slovensko bude mať po brexite o europoslanca navyše

Europoslanec je členom frakcie Európski konzervatívci a reformisti. Ďalej je členom Výboru pre občianskej slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Delegácie pre vzťahy s Izraelom. Zároveň je náhradníkom vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť a v Delegácii pre vzťahy s krajinami tzv. Mašreku.

Žitňanská riešila problematiku zdravotne postihnutých a zamestnanosti

Ako členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť sa europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA) venovala dominantne témam, ktoré sa týkali uvedených oblastí: „Bol to napríklad EURES, portál, vďaka ktorému je možné nájsť si lepšie zamestnanie v zahraničí. Tu som sa obzvlášť snažila o to, aby aj ľudia so zdravotným postihnutím mali možnosť vycestovať, nájsť si prácu v inom členskom štáte, pretože si myslím, že ak hovoríme o jednotnom trhu, tak ten má platiť pre všetkých, nielen pre zdravých ľudí, ale aj pre ľudí so zdravotným postihnutím.“ Uviedla počas júlovej plenárnej schôdze Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu.

Taktiež sa venovala s jej tímom téme nezamestnanosti mladých a smernici o dostupnosti tovarov a služieb. „Opäť je to téma, ktorá sa možno na prvý pohľad týka len ľudí so zdravotným postihnutím, ale som presvedčená o tom, že len čo všetky tovary a služby budú dostupné pre týchto ľudí so zdravotným postihnutím, tak budú dostupné v skutočnosti aj pre nás všetkých, pretože občas aj my máme možno nejaké dočasné znevýhodnenie, sme chorí,“ spresnila.

Spoločnosť ESET sa stala súčasťou poradnej skupiny Europolu

Súčasťou jej agendy bola aj ochrana maloletých pred nevhodným obsahom v elektronických médiách. „Túto tému dlhodobo sledujem aj na Slovensku a myslím si, že niekedy to, čo sa vysiela v televíziách, nie je celkom vhodné pre deti, respektíve narúša ľudskú dôstojnosť,” konštatovala.

V audiovizuálnej smernici sa zamerala okrem uvedenej ochrany aj na lepšiu prístupnosť audiovizuálneho obsahu pre osoby so zdravotným postihnutím.

„No a koncom tohto štvrtého roku pôsobenia v EP sa mi podarilo presadiť správu, ktorá hovorí o tom, aby ľudia, ktorí sú po úraze, alebo po dlhšej práceneschopnosti, sa mohli naspäť vrátiť do práce. Som presvedčená, že tento súbor opatrení a návrhov, ktoré vlastne tvoria obsah správy, reálne pomôže aj ľuďom na Slovensku,“ uzavrela. Žitňanská bola hlavnou spravodajkyňou Správy o spôsoboch opätovného začlenenia pracovníkov, ktorí sa zotavujú z úrazu a choroby, do kvalitného zamestnania.

K prvému júlu vypracovala 41 spravodajských správ a stanovísk, 600 pozmeňovacích návrhov, 178 ľudsko-právnych uznesení, 208 písomných vysvetlení hlasovania a 66 parlamentných otázok.

Slováci nemajú záujem o eurovoľby, ukázal to Eurobarometer

Momentálne nevedela presne zodpovedať otázku kde sa vidí po budúcoročných voľbách do EP. „V tejto chvíli je veľmi ťažké povedať, čo bude po voľbách, pretože, samozrejme, voliči rozhodujú. Určite sa chcem venovať téme ľudí so zdravotným postihnutím aj naďalej a v tejto chvíli zvažujem, že akým spôsobom,“ dodala.

V roku 2016 Žitňanská avizovala podporu zamestnanosti mladých, prípravu novej podoby portálu EURES, zasadzovala sa o to, aby sa Slovensko zapojilo do pilotného projektu európskeho preukazu zdravotného poistenia a iniciovala zvýšenie zdrojov pre asistentov učiteľa.

Je poslankyňou a členkou predsedníctva za frakciu Európski konzervatívci a reformisti. Zároveň je podpredsedníčkou Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, členkou Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Delegácie pre vzťahy s krajinami Maghrebu a Zväzom arabského Maghrebu a Delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Únie pre Stredozemie.

Nagy sa pričinil o zavedenie nepretržitej detskej linky istoty v EÚ

Obľúbenou témou europoslanca Józsefa Nagya (Most-Híd) z Európskej ľudovej strany je oblasť životného prostredia: „Vyzdvihol by som novelu smernice o odpadoch, kde je najväčší dôraz kladený na obehové hospodárstvo. Tu sme vyzdvihli prakticky dôležitosť spätného využitia alebo zhodnotenia odpadov.“ Uviedol počas júlovej plenárnej schôdze Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu.

Kurz varoval v Salzburgu pred tzv. tvrdým brexitom

Je mu ľúto, že Slovensko nehrá v tejto oblasti veľmi silného hráča. „Máme momentálne úroveň recyklácie na 12 percentách, kým EÚ je omnoho ďalej. Dokonca tento dokument požaduje až 55-percentné zhodnotenie odpadov do roku 2025,“ spresnil.

Ďalej vyzdvihol balík čistej energie, ktorá priamo určila pre všetky členské štáty tri najdôležitejšie priority – podporu energeticky úsporných technológií, aby sa EÚ stala svetovým lídrom vo využívaní nefosílnych alternatívnych zdrojov elektrickej energie a aby z toho aj občania mali nejaký osoh, teda spravodlivý prístup k týmto energiám.

Taktiež víta, že sa počas funkčného obdobia podarilo poslancom EP schváliť zrušenie roamingu v rámci EÚ a zákaz geoblockingu, ktorý zakazuje diskrimináciu občana EÚ na základe toho, z ktorej krajiny pochádza.

„Osobne som sa zúčastňoval na príprave nového mandátu pre agentúru Frontex, ktorá doteraz bola školiacim strediskom pre pohraničníkov. Od roku 2015 sa agentúra Frontex pretransformovala na prvú ozbrojenú zložku v EÚ, ktorá je priamo riadená z Bruselu. Doteraz mala 1000 ozbrojených príslušníkov. Do roku 2020 však sme vytvorili aj finančný rámec pre to, aby sa pridalo k týmto európskym pohraničníkom ďalších 9000, dokonca spolu 10.000 ozbrojených príslušníkov bude chrániť vonkajšie európske hranice,“ konštatoval.

EÚ ponúka finančnú i expertnú pomoc krajinám, ktoré prijmú migrantov

Minulý rok sa mu, ako uviedol, podarilo v rámci ochrany detských práv presadiť reguláciu, na základe ktorej bude v celej EÚ prevádzkovaná nepretržite 24 hodín, sedem dní v týždni, detská linka istoty a takisto bezplatná linka pre nezvestné deti. „Možno ju na Slovensku ešte málokto pozná, je to 116 111 alebo 116 000. Momentálne prevádzkujú tieto linky ad hoc niektoré neziskové organizácie,“ uviedol Nagy.

V rámci Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), kde je vicekoordinátorom za Európsku ľudovú stranu, sa dosiahla dohoda o vytvorení európskej prokuratúry. „Európska prokuratúra je vyšším orgánom ako doterajšie orgány (Eurojust, Europol), ktoré síce mali právomoci vyšetrovať alebo skúmať zločin prechádzajúci cez jednotlivé hranice, ale európska prokuratúra je prvým orgánom, ktorý bez akýchkoľvek súhlasov členských štátov môže aj vyšetrovanie viesť na území príslušného členského štátu a môže aj zažalovať všetky kriminálne činy, ktoré súvisia s príjmami EÚ,“ spresnil.

Ak by europoslanec dostal od svojej strany ponuku kandidovať v ďalších voľbách, prijal by ju. „Tak ako v každej politickej strane, aj v Moste-Híd, orgány strany rozhodujú o nomináciách na ďalšie voľby. Ja sa o to budem uchádzať, a pevne verím, že sa nám podarí možno dostať do EP aj dvoch poslancov,“ priznal. V prípade úspechu by sa chcel naďalej venovať práci v LIBE, najmä bezpečnostným otázkam a migrácii.

Je členom Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Delegácie pre vzťahy s Kórejským polostrovom. Ďalej je náhradníkom vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, vo Výbore pre petície a v Delegácii pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Turecko.

Môže vás zaujímať

Dankov stožiar natreli, zostali na ňom šmuhy