Baránik vo štvrtok v pléne vyhlásil, že podpísanie kandidatúry by sa malo považovať za vzdanie sa funkcie sudcu. „Návrh reflektuje skutočnosť, že máme u nás sudcov, ktorí vykonávajú politickú činnosť, a to veľmi hrubým a spoločensky rozbíjajúcim spôsobom. A to všetko pod záštitou toho, že sú sudcovia a vo vedomí toho, že podľa súčasného zákona o sudcoch a prísediacich sa im nič nemôže stať,“ skonštatoval.
VIDEO: Cirkus neskončil. Parlament vybral na Ústavný súd len Procházku
V súčasnosti podľa poslanca zákon zakazuje sudcom byť členom politickej strany alebo politického hnutia. Zákon im však nezakazuje kandidovať na kandidačnej listine politickej strany či hnutia, čo je podľa neho relevantnejšia politická angažovanosť ako radové členstvo v strane. „Sudca stráca apolitickosť už podpísaním súhlasu, a teda vzdanie sa je predloženým pozmeňujúcim návrhom viazané na samotný prejav vôle – úkon súhlasu, nie registráciu kandidatúry, ktorá je administratívnym aktom nezávislým od prejavu vôle sudcu,“ pripomenul Baránik.
S návrhom súhlasila aj exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (nezaradená), ktorá má však výhradu, či spôsob, akým je to riešené, je v súlade s ústavou. Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) reagoval, že Baránikov návrh chce nastoliť legitímny cieľ, aby boli sudcovia vždy nezaujatí a nestranní. „Samotné legislatívne riešenie nechám posúdiť na Národnej rade SR,“ doplnil.