Čaputová kritizuje disciplinárne súdnictvo, inšpiráciu hľadá v Česku

Zuzana Čaputová

foto: TASR - Martin Baumann

Prezidentka SR Zuzana Čaputová síce schvaľuje kroky ministerstva spravodlivosti v pokusoch zatraktívniť členstvo v disciplinárnych senátoch, avšak považuje ich za riešenie iba v bezprostrednom časovom horizonte. Chce, aby sme sa zamysleli nad zriadením najvyššieho správneho súdu po vzore Českej republiky, ktorý by riešil aj disciplinárne súdnictvo. Povedala to v stredu na tlačovej konferencii.

Za alternatívne riešenie považuje taktiež zriadenie osobitných disciplinárnych senátov v rámci Najvyššieho súdu SR.
„Keď sa pozrieme iba na čas rozhodovania o disciplinárnych podnetoch, tak je tam, myslím, šesťmesačná lehota v prvom stupni,“ uviedla Čaputová. Dodala, že je však bežné, že sa o disciplinárnych podnetoch rozhoduje roky.

Čaputová vymenuje sudcov ÚS až z plného počtu kandidátov

Kritizovala taktiež fakt, že členmi disciplinárnych senátov sú sudcovia, ktorí často rozhodujú o svojich kolegoch. „Vstupuje do toho viacero faktorov, ktoré ten systém nerobia výkonnostne dobrým“.

Súdna rada SR navrhuje zvýšiť odmeny členom disciplinárnych senátov, aby viac zatraktívnili túto funkciu. Zároveň chce predĺžiť dĺžku funkčného obdobia člena disciplinárneho senátu alebo zmeniť spôsob, odkedy sa začína rátať jeho funkcia.

Kandidáti na šéfa prokuratúry by mohli prejsť verejným vypočutím

Voľbe generálneho prokurátora by mohlo predchádzať napríklad verejné vypočutie navrhnutých kandidátov. Povedala to prezidentka SR Zuzana Čaputová po stredajšom stretnutí s ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom (Most-Híd). Poukázala na viaceré možné zmeny v procese výberu šéfa prokuratúry. Novou voľbou sa bude podľa jej slov zaoberať parlament pravdepodobne až po voľbách, ktoré by mohli byť 29. februára 2020.

Kočner vypovedal na NAKA, účasť na Kuciakovej vražde popiera

„Mohli by pribudnúť prvky, ktoré už sú obsiahnuté vo výberovom procese sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR, napríklad verejné vypočutie, ktoré sa, myslím si, celkom osvedčilo,“ skonštatovala Čaputová.

Prezidentka je presvedčená, že voľba by mala byť až v novozloženom parlamente. Argumentuje tým, že súčasnému generálnemu prokurátorovi Jaromírovi Čižnárovi uplynie mandát za funkčného obdobia novej Národnej rady (NR) SR, v lete budúceho roka. „Mala by ho voliť Národná rada SR s novou legitimitou po voľbách. Tak je to v súlade s ústavou,“ argumentuje.

Ovplyvňovanie orgánov činných v trestnom konaní je neprípustné, uviedla Čaputová

Predpokladá, že aj návrh na zmeny v procese výberu šéfa prokuratúry by mohol prísť až po voľbách, v prípade poslaneckého návrhu aj v tomto zložení parlamentu.

Jedným z nových opatrení, ktoré už prezidentka spomínala po nástupe do funkcie, je rozšírenie návrhového opatrenia. Poznamenala, že v súčasnosti je voľba šéfa generálnej prokuratúry akoby politická téma, pretože kandidátov môžu navrhovať iba poslanci NR SR. Po novom by ich podľa nej mohli navrhovať aj subjekty, ktoré tak môžu urobiť aj pri kandidátoch na sudcov ÚS. Spomenula profesijné komory, akademickú obec, ombudsmana a podobne. „Mohlo by to prispieť k diverzite a dobrému výberu,“ priblížila.

Podľa Lipšica si objednal jeho pripravovanú vraždu Kočner

Gál po stretnutí s prezidentkou doplnil, že o prípadných rokovaniach v súčasnej koalícii v súvislosti s voľbou šéfa prokuratúry nevie.

Šéf parlamentu Andrej Danko (SNS) začiatkom augusta pre TASR uviedol, že k termínu voľby zaujme stanovisko po septembrovom poslaneckom grémiu. Súčasný generálny prokurátor má podľa hovorcu Smeru-SD Jána Mažgúta šancu pokračovať vo funkcii ešte niekoľko rokov. Ani vládny Most-Híd sa podľa hovorkyne Kláry Debnár aktuálne otázke voľby generálneho prokurátora nevenuje, keďže funkčné obdobie sa Čižnárovi končí po parlamentných voľbách.

SaS žiada Čižnára, aby nedovolil zastaviť stíhanie Mečiara v kauze amnestií

Prezidentka Čaputová otvorila tému zmien vo výbere šéfa prokuratúry ešte v júni na prvých stretnutiach s premiérom Petrom Pellegrinim (Smer-SD) a Dankom, ktorí to podľa jej slov podporujú. Rozšírenie okruhu osôb a subjektov s právomocou navrhnúť kandidátov na túto funkciu si vie predstaviť aj Gál.

Čižnára vymenoval do funkcie generálneho prokurátora v júli 2013 vtedajší prezident Ivan Gašparovič. Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva hlava štátu na návrh parlamentu. Funkčné obdobie generálneho prokurátora je sedem rokov. Podľa aktuálnej legislatívy sa funkčné obdobie predlžuje až do zloženia sľubu novým generálnym prokurátorom. Zároveň tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za generálneho prokurátora.

Môže vás zaujímať

Drucker vyzbieral polovicu podpisov potrebných na vznik strany