CELÝ ROZHOVOR – Michal Lazar EXKLUZÍVNE: K biznisu som politikov nikdy nepotreboval

Podnikateľ a honorárny konzul Bahám, JUDr. Michal Lazar (61)

foto: hlavne.sk

V rebríčku najbohatších Slovákov mu podľa Forbesu patrí 22. priečka, ktorú si delí s dlhodoročným obchodným partnerom Alexejom Beljajevom. Zarábal na štátnych zákazkách počas vládnutia Vladimíra Mečiara, jeho firma - IT spoločnosť Columbex čelila viacerým škandálom v štátnych tendroch aj za vlády strany SMER-SD. Prinášame Vám celý rozhovor aj video (nájdete nižšie).

Spájali ho s tzv. skupinkou, ktorá mala podľa Mikuláša Dzurindu škodiť štátu, tyká si s Robertom Ficom aj Kaliňákom. Napriek tomu, že sa pre biznis, kauzy a kontakty na politikov stal terčom pozornosti, jeho tvár je verejnosti neznáma. Michal Lazar médiám rozhovory neposkytuje. Urobil výnimku. Spravodajskému portálu hlavne.sk poskytol exkluzívny rozhovor. Pozrite si aj video na konci rozhovoru.

Pozeral som si, kedy ste dali rozhovor médiám, no nič som nenašiel…

Principiálne neposkytujem rozhovory, ale vás vnímam veľmi pozitívne, tak som si povedal prečo nie. Ste veselý chlapík, poznám vašu robotu a čo som si vypočul, vždy ma dobre pobavilo a páčilo sa mi.

Nerád komunikujete s novinármi?

To nie je, že nerád, ale mám zle skúsenosti s novinármi, takže selektujem.

Napriek tomu, že sa snažíte pôsobiť skôr nenápadne, na internete je pomerne dosť informácií o vašej minulosti a podnikaní. Píše sa o vás ako o kontroverznej osobe s kontaktmi na politikov, čo vám údajne malo pomôcť pri štátnych zákazkách, alebo wikileaks vás spája s podsvetím… Nikde som si neprečítal však vašu reakciu. Kto mlčí ten súhlasí?

To je ten dôvod, pretože nie všetko, čo je na internete je pravda. Nemám chuť sa k tomu ani vyjadriť, pretože vždy keď som sa vyjadril, bolo to potom vytrhnuté z kontextu a vyšlo z toho niečo úplne iné. Čiže to je tá moja zlá skúsenosť s novinármi…

Poďme k vašim začiatkom. Za socializmu ste pracovali v zahraničnom obchode, pre Omniu. V zahraničnom obchode vtedy nepomohol pracovať hocikto…

Bez problémov vám to poviem. Ja už som nejaký starý pes v biznise, ale k začiatkom… Tá Omnia bola pre dobrá škola na rozbeh, trochu sa naučiť, čo je zahraničný obchod. Potom v roku 1987 – 1990 som zastupoval jednu rakúsku banku na území bývalého Československa, a to bola už poriadna škola. A potom som založil svoju prvú firmu.

Pozrite si aj: Čo sa to s ním deje? Úplne zničený minister…

Ako ste sa k tej práci (Omnia) dostali? Boli ste členom komunistickej strany?

Veľmi dobrá otázka, rád sa k tomu vyjadrím. V strane som nikdy nebol, mal som vtedy dokonca emigrovaného brata a zatajil som to. Ja som sa tam hlásil do zamestnania, prijali ma tam, ale potom, keď som mal vycestovať niekam do zahraničia, prišli na to a poďakovali mi… Vtedy som pochopil, že tam nemám šancu na ďalší kariérny postup.

Podľa medializovaných informácií ste boli dôverníkom ŠtB. Aká bola vaša úloha?

Tiež som si to po revolúcii našiel na internete… ale takto, keď ste dôverníkom, tak o tom neviete. Čiže som ani nikoho neudal a nič podobné. Ja som nikdy nič nepodpísal. Tým, že som bol často v zahraničí, tak si ma museli vyhliadnuť, ani som o tom nevedel. Evidentne som sa im hodil, vytipovali si ma ale potom si asi povedali, že nič z toho nebude, lebo sa nič nepretavilo do aktívnej spolupráce. Čiže to tam ostalo spať niekde založené a ja som nič netušil.

V zahraničnom obchode pracoval aj pán Rehák, s ktorým ste v jednej spoločnosti. Poznali ste sa z tých čias?

Nie, my sme sa spoznali až v nejakom 1997-8, až vtedy sme sa stretli. Tých podnikov zahraničného obchodu bolo niekoľko v Bratislave. Napríklad aj môj spoločník pán Beljajev robil v Petrimexe, odtiaľ sa datuje jeho známosť s pánom Babišom. Kerametal to sú zase napríklad dnešní majitelia Tříneckých železiarní (Chrenek, Balko a ďalší…)

Zaujalo ma, že ste honorárnym konzulom Bahám. Máte aj diplomatický pas?

Nie, honorárny konzul nemá diplomatický pas. Riadime sa Viedenským dohovorom, medzinárodná zmluva o konzulárnych zastúpeniach a právach. Je to taká vysunutá ruka tej krajiny na území druhého štátu. Malé krajiny nezvyknú veľmi investovať peniaze do svojich klasických zastupiteľských úradov. Robíte to zadarmo, mám len preukaz od nášho ministerstva zahraničných vecí, že som honorárnym konzulom a to je všetko.

Prečo ste si vybrali práve vychýrený daňový raj?

Daňový raj? „Bejvávalo“ (úsmev)… oni sú tam pod ťažkým americkým vplyvom, imidž daňového raja je dávno preč. Podpísali dohodu o výmene informácií, majú prispôsobené zákony ako ostatné krajiny. Vybral som si to preto, lebo som tam bol, zapáčilo sa mi a vytvoril som si nejaké kontakty. Páči sa mi tam, mám to tam rád.

Poznáte sa s Jurajom Širokým? Ten rád chodí na Bahamy a myslím, že tam má aj vilu. Stretávate sa?

Nikdy som sa tam s ním nestretol, viem, že tam chodieva. Samozrejme, že ho dobre poznám, ale tam sme sa vôbec nevideli.

Ako je to s vami a politikmi. Stretávate sa s nimi?

Všeobecne. Ja politikov v zásade vôbec nepotrebujem k životu. 90% objemu nášho biznisu a podnikateľských aktivít je privátnych, čiže tam žiadne lobby nepotrebujeme. Až na nejaké drobnosti, ak niektoré naše fabriky čerpajú na výskum a vývoj eurodotácie na zvyšovanie technologických možností. Inak nemáme žiadne štátne zákazky. Ale samozrejme, že ich poznám.

Ktorých všetkých politikov a ako dobre poznáte?

Veľa. Oni sa menia, odchádzajú – niekedy to dlhšie trvá, ale ja zostávam. Keď pôjdem do minulosti, tak som poznal ľudí z HZDS samozrejme, nedalo sa nekomunikovať. Potom som sa poznal s ľuďmi z SDKÚ. Tam som mal tú „česť“ byť zaradený do tej skupinky, čo škodí štátu. A to je úsmevné, lebo som sa do dozvedel z tlače. Úplne vtipné na tom bolo to, že niektorých, čo tam boli uvedení, som v živote nestretol…

S kým si z politikov tykáte a vykáte?

Tak napríklad s Dzurindom som si vykal, s tým sme sa nemali veľmi radi. S Ficom si tykám, niekoľkokrát navštívil Tatravagónku v Poprade, keď bol na výjazdoch s vládou. Tykám si s Kaliňákom, s Bugárom vykám, s Dankom si vykám. Dnes sa dostávajú do politiky mladší – „draví vlci“, ja som minulý rok prekročil prah 60tky, takže je pri niektorých medzi nami aj generačný rozdiel.

Prečítajte si aj: Rozhovor – Fico ešte neskončil

Pomohol vám Robert Fico k nejakej štátnej zákazke?

Nie, navštívil nás, zaujímal sa o výrobu, pracovné podmienky, zamestnanosť a to bolo tak všetko.

Sponzorovali ste niekedy politickú stranu? Stáli ste vznikom Slobodného fóra Zuzany Martinákovej, čo malo spôsobiť rozkol v SDKÚ? Financovali ste Slobodné fórum?

Nie nikdy som nesponzoroval. Vidíte to je ten príklad toho, čo som v úvode hovoril, že novinári napíšu všeličo a pritom to nie vždy je pravda. Nikdy som so SF nemal nič spoločné.

Dali ste niekedy za niečo úplatok? Ani lekárovi nie?
(úsmev) …ale jasné, nejaká drobnosť, to je už dávno premlčané z 90.rokov, nič viac ale k tomu nepotrebujem hovoriť. Dnes je iná doba, ako pred 25 rokmi. Korupcia je sofistikovaná a nie taká primitívna ako vtedy. Keď sa pýtate na lekárov. Rozdávame veľa na nadácie, lekárov, združenia, ktoré poznáme dôverne. Čiže overené zdroje, ale občas je to aj individuálna pomoc. Teraz také riešim s nadáciou Porážka Sk a iné. Občas sa stretneme aj tu v našich priestoroch s prijímateľmi takejto pomoci, takže vieme, komu ide naša pomoc.

Volali sme spolu nedávno kvôli pánovi Dolinskému z NOÚ, priznali ste, že ste spolu boli na dovolenke. Často spolu chodievate na letné a zimné dovolenky?

Pán Dolinský je môj osobný priateľ, ja s ním chodievam na dovolenky dlho. Nie na všetky, ale občas samozrejme. Okrem toho, keď šéfoval NOÚ, tak sme prispievali do Nadácie Priateľov NOÚ, kde sme prispievali nielen ako spoločnosť Optifin, ale aj súkromne. Poznáme sa asi 7-8 rokov.

Požičiavate mu svoju loď?
Nikomu nepožičiavame lode, iba prenájom a za peniaze samozrejme. (úsmev)

Ako sa pozeráte na kauzy, ktoré mal NOÚ pod jeho vedením – korupcia a kšefty s vakcínami?

Jasné, že mi o tom hovoril. Ja som presvedčený, že to bolo úplne mimo jeho zavinenia. To bolo také sofistikované, nepoznám detaily. Kontroly na to vraj dlho nevedeli prísť. Nejako ho na to upozornili a potom veľmi proaktívne začal konať, čiže spájať to s ním je úplne absurdné.

Pozrite si: CIAO PIETRO – Prečo Taliani vypisujú Osuskému?

Mal by sa stať znovu riaditeľom NOÚ?

Ja o tom viem veľmi málo. To, že som sponzor a veľký podporovateľ tej nadácie, tak poviem len tak okrajovo. Nevidím do toho interne. Myslím si, že za jeho éry sa tam veľa zmenilo k lepšiemu, bol to dovtedy taký socialistický skanzen. Priniesol tam nový vietor, je komunikatívny, našiel nielen mňa, ale iných vplyvných ľudí, čo významne prispeli do nadácie. Čiže to je obrovský prínos. Je to štátna inštitúcia, nepoznám hospodárske ciele a detaily.

Spoločne s Alexejom Beljajevom ste kúpili v minulosti Tatravagónku. Kto rokoval o jej kúpe?

To je veľmi zložitý príbeh, história Tatravagónky je katastrofálna. Je to opradené rôznymi historkami o kontaktoch s podsvetím a podobne, ale to sú nezmysly. Žiadne kovbojské stretnutia, aj keď sme mali samozrejme obavy. My sme v podstate nedošli do žiadneho kontaktu s podivnými ľuďmi. Najprv to sprivatizoval nejaký okresný predseda HZDS, ktorý zmizol. Potom sa k tomu dostal spomínaný Steinhübel, ktorý viete ako skončil. Ďalej sa k tomu dostal pán Žemba. Raz som sa s ním stretol a ten nám to predal, pretože tá firma smerovala do konkurzu. My sme rokovali s bankami, že tie dlhy vysporiadame a na základe toho sme zabránili, aby skončila Tatravagónka v konkurze. Dnes je to najväčší európsky výrobca vagónov. Kúpili sme to v r. 2006, keď boli tržby 80 mil. eur, strata 5 mil. eur. Dnes sú tržby 300 mil. a spoločnosť dlhodobo v zisku. Vytiahli sme to z červených čísiel.

Koľko máte zamestnancov?

Na Slovensku je to 2 500 – 3 000 ľudí, ale celkovo s našimi ďalšími podnikmi v zahraničí ide približne o 5 000 zamestnancov. Je to tým, že na Tatravagónku sú naviazané ďalšie podniky. Ide buď o výrobcov dielov alebo opravovne. Máme pobočky v Srbsku, Nemecku, nejaký podiel na výrobe v Indii, alebo aj v Čechách sú továrne. U nás si myslím, že patríme k top zamestnávateľom. Priemerná mzda zamestnanca je okolo 1 100 eur. Snažíme sa.

V súčasnosti Tatravagónka obchoduje so železnicami, pomáha vám v týchto zákazkách kontakt na politiku?

Dodáva a vyrába vagóny. Žiadne kontakty, nie. To je privátny biznis. Klientami sú rakúske, nemecké, talianske, švajčiarske železnice.

Čo hovoríte na súčasnú politickú situáciu?

Mám pocit, že svet sa vyvíja nejakým smerom, môžeme o tom dlho diskutovať. Ale myslím si, že platia tu nejaké pravidlá parlamentnej demokracie. Ja si myslím, že toto treba rešpektovať. Som právnik, veľa som študoval tieto veci. Keby sme išli cestou, že o všetkom má rozhodovať ulica, tak potom spochybňujeme výsledok a funkčnosť volieb. Chápem, že je tam vášeň, že idú do ulíc, ale niekde je miera. Prišlo k zmenám vo vláde, tí ľudia by mali dostať teraz šancu a keď nie, tak v roku 2020 je tu šanca na zmenu, nech sa páči, ale parlament je parlament.

Prečítajte si aj: Rozhovor – z vulgarizmu a hulvátstva majú ľudia iba blbú náladu

Ako si užívate majetok? Pracujete veľa?

Veľmi málo, veľmi málo si stíham užívať. Ja som workoholik, kedysi to bolo od nevidím do nevidím aj 16-17 hodín, teraz už zvoľňujem. Víkendy pracujem zriedka, sem tam v sobotu nejaké stretnutia, ale nedeľa je vždy moja. Každá z našich firiem má svoj manažment, som v dozorných radách a snažím sa prinášať nejaké myšlienky, rady, skúsenosti.

Forbes vás zaradil na nejaké 22. – 23. miesto najbohatších Slovákov, spokojný?

Neriešim to, (úsmev) som často prekvapený, kde na to chodia a poviem aj prečo. Celkom dobre sa to odhaduje podľa firiem, ktoré sú verejne obchodované na burze. Ale privátny subjekt, ktorý tam nie je, tak hodnota sa dá vyjadriť znaleckým posudkom a trhom. Ak si to niekto myslí, akú to má hodnotu, tak si to len myslí. Každý si môže myslieť, čo chce. Ja figujem v 25 spoločnostiach, mám 3 hlavné oblasti: strojárstvo, development, auto-biznis – kde sme importérmi viacerých značiek.

S kým z vašich biznisových kolegov sa viete najlepšie uvoľniť a zabaviť. S Beljajevom? Lukešom? Rehákom?

Dobrá otázka, hm. (úsmev) Stretávame sa občas privátne jasné, z času na čas vybehneme na nejakú napríklad ochutnávku vína a tam sa vieme zabaviť, porozprávať, trochu zvoľniť s partiou.

Keď sme si dohadovali termín, povedali ste, že nás sledujete a aj naše nachytávky. Čo sa Vám páčilo najviac?

Áno, to bolo super s tým Plavčanom a ďalšie kúsky, ale divil som sa, že niektorí sa tak smiešne urážajú a nevedia brať veci s vtipom aj nadhľadom. Páči sa mi takýto humor.

Pozrite si krátke video z rozhovoru s Michalom Lazarom:

Odporúčame aj: Rande? Procházka s novou ženou

 

 

 

Môže vás zaujímať

Opozícia: Koalícia sa nechce pozrieť do zrkadla, nemá na to odvahu