Ako hodnotia svoje pôsobenie v EP – Sulík, Csáky, Mikolašík a Zala?

Europoslanci: Richard Sulík, Pál Csáky, Miroslav Mikolašík a Boris Zala

foto: koláž/hlavné.sk

Voľby do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2019 sa uskutočnia v dátume 23.-26. mája. Teda súčasným poslancom sa pomaly končí mandáta. Čomu počas takmer ubehnutých piatich rokov venovali?

Sulík počas funkčného obdobia zamestnával OLAF

Europoslanec Richard Sulík (SaS) z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov sa počas svojho funkčného obdobia venoval smernici o vysielaní pracovníkov, revízii smernice o strelných zbraniach, podaniam na OLAF (Európsky úrad pre boj proti podvodom) pre podozrenie zo zneužitia eurofondov. Do dnešného dňa dal 20 podaní. Uviedol počas júlovej plenárnej schôdze Európskeho parlamentu (EP).

Ďalej sa „venoval kauze IBM, keď išlo o prípravu daňovo-informačného systému pre naše daňové úrady. Kauze Falck – netransparentný výber dodávateľa sanitiek u nás na Slovensku. GDPR bolo nariadenie, ktoré teraz čerstvo vstúpilo do platnosti koncom mája. Robí z ochrany osobných údajov úplnú modlu. Ľudský život má hodnotu možno 25.000 eur, tak boli odškodnení pozostalí po baníkoch, ale mať neoprávnene u seba nejaký osobný údaj, môže stáť až 20 miliónov, to je čistý nezmysel, čo vymysleli. Tam sa síce už nedalo veľa zabrániť, ale predsa len, dalo sa vplývať na to, aby to bolo aspoň korektne prevedené do slovenskej legislatívy,“ konštatoval.

Taktiež sa venoval podľa jeho slov i sporu Hornonitrianskych baní a Elektrárni Nováky. „Pozostával z podozrenia nedovolenej štátnej pomoci. Toto sú také hlavné projekty, ktorým som sa za posledné štyri roky venoval,“ ozrejmil europoslanec. Venoval sa i konkrétnym podnetom od občanov.

Slovensko bude mať po brexite o europoslanca navyše

„Aktívne som pracoval na ôsmich správach a ďalších ôsmich stanoviskách výboru IMCO (Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa), celkovo som podal 660 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, väčšinou išlo o to, aby som zastúpil záujmy nejakých skupín na Slovensku. Množstvo z tých návrhov bolo aj prijatých. Celkovo som dal 149 otázok, europoslanci majú takú výsadu, že môžu položiť otázku Komisii, Rade, národnej banke a musia dostať odpoveď,“ spresnil.

Sulík momentálne nie je rozhodnutý, či by chcel aj v budúcom funkčnom období zastávať pozíciu europoslanca. „Na toto v tomto momente odpovedať neviem,“ priznal.

Sulík v polčase (v roku 2016) vyzdvihol ako svoje dovtedajšie hlavné aktivity žiadosti o preverenie zákonnosti verejných obstarávaní na základe podnetov občanov, upozorňoval na netransparentné prerozdeľovanie grantov a personálne obsadzovanie agentúr ministerstiev, na základe podnetu podal návrh na zníženie neúmernej administratívnej záťaže pre mikropodniky súvisiacej s krátkodobými štatistikami či návrh aktu Únie (zmena smernice o DPH) na zavedenie výnimky z platenia DPH z poskytovania vybraných elektronických služieb. Za jednu zo svojich hlavných aktivít vo funkcii europoslanca označil už vtedy podávanie podnetov týkajúcich sa prípadov zneužitia financií EÚ. V tom čase upozornil na 15 prípadov.

Europoslanec je členom frakcie Európski konzervatívci a reformisti. Ďalej je členom Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Delegácie pre vzťahy s Austráliou a Novým Zélandom. Taktiež je náhradníkom vo Výbore pre kontrolu rozpočtu.

Csáky inicioval rezolúciu na ochranu práv historických menšín v EÚ

Zastáva funkciu podpredsedu Petičného výboru Európskeho parlamentu (EP), viedol sedem misií do rôznych členských krajín EÚ, vo februári plenárne zasadnutie EP odsúhlasilo rezolúciu na ochranu práv historických menšín v EÚ, ktorú inicioval. Bilancoval svoju doterajšiu činnosť europoslanca Pál Csáky (SMK-MKP) z frakcie európskych ľudovcov.

Slovensko patrí medzi európskych skokanov v rozvoji eGovernmentu

Vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), ako uviedol, spoluzodpovedal za dva materiály, ktoré zabezpečujú vyššiu úroveň bezpečnosti občanov EÚ a sú súčasťou tzv. protiteroristického balíka. Taktiež pomáhal vytvárať politické stanoviská EPP.

„Z hľadiska reality SR považujem za najdôležitejšiu podporu piatich petícií, ktoré sa týkajú každodenného života občanov SR. Sú to petície v oblasti ochrany menšinových jazykov, konkrétne používania dvojjazyčných nadpisov na železničných staniciach, petícia proti dvojakej kvalite potravín tej istej značky v rôznych častiach EÚ. Ďalej petícia na ochranu pitnej vody v oblasti Žitného ostrova a na odstránenie skládky nebezpečných chemikálií vo Vrakuni, petície na ospravedlnenie sa v oblasti aplikovania tzv. Benešových dekrétov na základe princípu kolektívnej viny a najnovšie petícia pôdohospodárov zo SR,“ uzavrel.

Na otázku, či by mal v prípade ponuky záujem kandidovať na europoslanca aj v rámci nasledujúceho volebného obdobia, odpovedal, že v strane sa už objavilo jeho meno ako lídra kandidačnej listiny volieb do EP. „Budeme o tom rokovať na jeseň,“ spresnil.

Európa je schopná ubrániť sa aj bez USA, tvrdí 56 percent Nemcov

Csáky v roku 2016 hovoril o dosiahnutí najmä štyroch úspechov. Už vtedy avizoval, že ako nového poslanca ho zvolili za podpredsedu Petičného výboru EP, prijali jeho návrh na menšinový program Viacfarebná Európa vo výške jeden plus jeden milión eur. Ďalej organizoval prezentáciu maďarských umelcov zo Slovenska v EP a organizácia Csemadok (Maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku) na jeho návrh dostala ohodnotenie EÚ európsky občan.

Je poslancom za frakciu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), podpredsedom Výboru pre petície EP a členom Delegácie pre vzťahy s Indiou. Ďalej je náhradníkom pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, v Delegácii pre vzťahy s Brazílskou federatívnou republikou a v Delegácii pre vzťahy s Japonskom.

Mikolášik sa najviac angažoval vo Výbore pre životné prostredie

Vo svojom treťom volebnom období v Európskom parlamente (EP) sa poslanec Miroslav Mikolášik (KDH) v rámci tém najviac angažoval vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. Odpovedal tak počas júlovej plenárnej schôdze Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu na otázku, čomu sa venoval počas súčasného volebného obdobia.

„Najviac som sa angažoval vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. Pochopiteľne, to mi je také najbližšie. Tam by som zmienil napríklad balík zákonov, direktív a nariadení, ktoré sa týkajú zlepšenia životného prostredia. Balík radil robiť niečo pozitívne s našou planétou, aby sme naozaj znižovali záťaž skleníkových plynov CO2, aby sme zlepšovali energetickú pôsobnosť, aby sme sa čistejším spôsobom starali o naše životné prostredie,“ spresnil.

Juncker v Bielom dome: EÚ a USA sú spojenci, nie nepriatelia

Výboru pre životné prostredie sa týka aj ďalšia iniciatíva, ktorá hovorí o tzv. cirkulárnej ekonómii. „To je môj taký iný priestor, v ktorom som sa veľmi angažoval a bol som aktívny,“ povedal, pričom spresnil, že je podľa neho potrebné triediť odpady preto, lebo je to ekonomický zdroj suroviny, ktorú možno recyklovať.

Tým, že je pôvodným povolaním lekár, už deviaty rok je v EP predsedom pracovnej skupiny pre bioetiku a ľudskú dôstojnosť. Europoslanec pôsobí aj ako hlavný spravodajca legislatívneho textu v oblasti vnútorného trhu. „Vnútorný trh je veľmi dôležitý pre európskych občanov, stále sa snažíme o čo väčšie prepojenie, ale samozrejme, s tým súvisí otázka, ako a čo budeme dovážať z tretích krajín, a akej to bude kvality. Myslím si, že som správnym smerom nasmeroval text, ktorý bude čoskoro schválený. Hovorím v ňom o tom, že nie je prípustné, aby 22 percent hračiek z tretích krajín, ktoré prichádzajú do EÚ, bolo zdraviu škodlivých. Nie je prípustné, aby 14 percent textílií bolo zdraviu škodlivých,“ zdôraznil. Mikolášik presadzuje názor, že takýto tovar nesmie vstúpiť na európsky trh.

V budúcoročných eurovoľbách by sa už aj v prípade ponuky neuchádzal o priazeň voličov. „Asi pred rokom som sa sám od seba rozhodol vedome a zrelo, že už sa nebudem uchádzať o priazeň voličov v budúcich voľbách do EP. Ja som tu jeden z tých štyroch, ktorí sme tu od roku 2004, kedy sme boli zvolení, potom znovuzvolení, a ešte raz zvolení. V tejto chvíli je 14 rokov za mnou a ešte rok predo mnou, ktorý veľmi aktívne využijem. Ale myslím si, že je čas. V KDH máme troch až štyroch výborných kandidátov, ktorých vidím, a ktorí sa môžu stať úspešnými kandidátmi do EP. Už aj viem, koho verejne podporím,“ priznal sa Mikolášik. Mená zatiaľ konkretizovať nechcel. „Sú to členovia KDH, ktorých zverejním v zrelom čase,“ odpovedal na otázku.

Kurz varoval v Salzburgu pred tzv. tvrdým brexitom

Po ukončení mandátu sa chce aktívne venovať rodine, nevylučuje však, že ak by neskôr prišli nejaké výzvy, zamyslel by sa nad ich využitím. „V tejto chvíli chcem prenechať skutočne miesto mladším,“ uzavrel.

Je členom Delegácie pri Euro-latinskoamerickom parlamentnom zhromaždení, členom Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Podvýboru pre ľudské práva, Osobitného výboru pre postup Únie pre povoľovanie pesticídov, Delegácie pre vzťahy s krajinami Strednej Ameriky. Taktiež je náhradníkom vo Výbore pre regionálny rozvoj a v Delegácii pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ-Rusko.

Zala sa venoval počas mandátu južnému Kaukazu a subsaharskej Afrike

Oblasť, ktorej sa výrazne venoval a venuje europoslanec Boris Zala z frakcie európskych socialistov, je južný Kaukaz. Zaujíma ho predovšetkým spor medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach. Zala to uviedol počas júlovej plenárnej schôdze Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu.

„To je taká zmrazená vojna, ktorá ale stále pretrváva a neumožňuje, aby sa ten región dostatočne rozvíjal. Niekoľkokrát som ho navštívil, pripravil som niekoľko rezolúcií aj deklarácií, v ktorých sa pokúšame nájsť zmier medzi Azerbajdžanom a Arménskom tak, aby sa v probléme územia, ktoré je v podstate pod vojenskou správou Arménska, našlo mierové riešenie,“ konštatoval.

Mayová oznámila, že bude osobne vyjednávať o brexite

Iba nedávno navštívil Gruzínsko aj Arménsko, kde hovoril s novou arménskou vládou o možnostiach vstúpiť do priameho rokovania s Azerbajdžanom na riešenie tohto problému. „Pripomeniem ešte, že nie je to len vojnový konflikt, je tam približne 250.000 utečencov, ktorí museli z tejto oblasti utiecť a žijú v stanoch už 25 rokov. Čiže je tam aj humanitárna kríza, ktorú treba riešiť,“ dodal.

Zdôraznil, že je ťažké povedať, čo urobil europoslanec konkrétne, keďže ide o spoločnú prácu viacerých. „Lebo človek dáva svoje stanoviská, pripomienky, postoje tak na úrovni politickej skupiny, ako aj na výbore, v ktorom robí. Samozrejme, potom aj na pléne, v ktorom sa prijíma tento záver,“ uviedol to na príklade migrácie. Za posledné dva roky podľa neho klesla o 95 percent. Domnieva sa, že v túto chvíľu nemáme žiadny problém s migráciou z hľadiska počtu migrantov. Riešia sa európske pravidlá, ktoré je potrebné prijať. „Toto zníženie migrácie nie je len preto, že by ľudia chceli migrovať menej z krajín, z ktorých prichádzali, ale je to výsledok opatrení, na ktorých sme pracovali tu v EP a prijali sme ich,“ spresnil. Konkrétne ako príklad opatrení uviedol ochranu vonkajších hraníc, respektíve dohodu s Tureckom a vytváranie určitých stredísk v jednotlivých štátoch.

Europoslanec sa ďalej venoval subsaharskej Afrike. „Tiež máme odtiaľ utečencov. Podarilo sa vytvoriť veľký Európsky investičný fond, nie rozvojovú pomoc. To znamená, že EÚ nejde dávať peniaze na rozvojovú pomoc v týchto štátoch, ale vytvoriť investičný fond, ktorý by industrializoval tieto krajiny, ale v spolupráci s nimi, so súkromnými peniazmi, s ich vlastnými peniazmi kombinovanými s európskymi bankami, aby sme vytvorili dynamický rozvoj v týchto krajinách a ľudia odtiaľ nemuseli imigrovať. Tak na tom som sa napríklad podieľal mnohými aktivitami, pripomienkami, deklaráciami, rezolúciami,“ uzavrel.

O ďalšom volebnom období ako europoslanec neuvažuje. Chce sa venovať svojim záľubám a rodine.
Boris Zala je členom Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v EP a podpredsedom Delegácie pre vzťahy s Juhoafrickou republikou. Ďalej je členom Výboru EP pre zahraničné veci a náhradníkom vo Výbore pre petície EP, Podvýbore EP pre ľudské práva a v Delegácii pri Parlamentných výboroch pre spoluprácu EÚ – Arménsko, EÚ – Azerbajdžan a pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Gruzínsko.

Môže vás zaujímať

Danko ďakuje Hlinovi, že robí reklamu stožiaru pred budovou parlamentu