Dá sa veriť prieskumom? Takto obstáli pred poslednou voľbou prezidenta!

Ján Čarnogurský, Robert Fico, Andrej Kiska a Pavol Hrušovský

autorská koláž hlavne.sk, TASR, Michal Psota

Prieskumy verejnej mienky sú zvláštnou súčasťou politickej diskusie na Slovensku. Významným spôsobom zasahujú do toho, ako premýšľame nad jednotlivými kandidátmi a ovplyvňujú, či im nakoniec odovzdáme svoj hlas. Koniec koncov, nikto nechce, aby jeho hlas prepadol. Lenže, čo nám o dôveryhodnosti prieskumov hovorí skúsenosť z prezidentských volieb v roku 2014?

Šefčovič a Mistrík by vo voľbách uspeli rovnako

Vráťme sa v čase do roku 2014. Strana Smer mala väčšinu v parlamente a dokázala po voľbách 2012 zostaviť vládu bez koaličných partnerov. Róbert Fico mal vtedy ako úradujúci premiér veľmi silnú pozíciu, no napriek tomu sa rozhodol zabojovať v prezidentských voľbách o post hlavy štátu.

 Mistrík a Čaputová sa nepovažujú za súperov, väčšinou sa zhodli

So svojím konečným rozhodnutím dlho otáľal. Pred ním stihli prezidentskú kandidatúru ohlásiť viacerí perspektívni kandidáti. Medzi favoritov patrili najmä Andrej Kiska, filantrop a podnikateľ (odovzdal vyše 60-tisíc podpisov), Radoslav Procházka, právnik a nezávislý poslanec Národnej rady (ex-KDH, odovzdal vyše 40-tisíc podpisov), či Milan Kňažko, tvár novembra ‘89.

 Top 5 favoritov v prezidentských voľbách: Čo prezrádzajú ich gestá?

Slovenský prezident Andrej Kiska | foto: TASR/AP

Vzory pre Slovákov? Takto vyzerali voľby prezidenta v okolitých štátoch

Okrem nich túžbu stať sa prezidentom vyjadrili aj Ján Čarnogurský, Pavol Hrušovský, Gyula Bárdos, Helena Mezenská, Viliam Fischer a ďalší. Dokopy sme si vyberali spomedzi 14 kandidátov.

Nie sú voľby ako voľby

Treba dodať, že posledné prezidentské voľby sa odohrávali v značne odlišnej atmosfére od tých tohtoročných. Hlavným rozdielom bolo, že úradujúci prezident Ivan Gašparovič končil svoj druhý mandát. Všetci potenciálni kandidáti s predstihom vedeli, že nebude môcť zabojovať o znovuzvolenie.

Na druhej strane Andrej Kiska, ktorý sa s úradom prezidenta rozlúči v júni 2019, svoj nezáujem o kandidatúru na druhé funkčné obdobie oznámil len desať mesiacov pred voľbami.

Najbohatší kandidát na prezidenta: Tie majetky vás dostanú!

Kráľovná Alžbeta II. na návšteve SR, v prítomnosti prezidenta I. Gašparoviča. | foto: TASR

Ďalšou nemenej dôležitou udalosťou, ktorá sa odzrkadlí vo voľbách hlavy štátu, je nepochybne vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a s ňou spojený vznik hnutia Za slušné Slovensko.

Gašparovič sa na tradičnom obede prezidentov pýtal Kisku na voľbu ústavných sudcov

Do tretice sa v priebehu predvolebnej kampane a pravdepodobne aj vo výsledkoch volieb odzrkadlí situácia najsilnejšej politickej strany Smer, ktorá zažila prepad preferencií nielen v prieskumoch, ale aj vo voľbách do VÚC a do samospráv.

Prieskumy, prieskumy, ktože bude novým prezidentom?

Viac ako rok pred prezidentskými voľbami 2014, v januári 2013 vyšiel prieskum od agentúry MVK. Na čele pelotónu kandidátov stál Róbert Fico s 29%. S odstupom sa na druhom mieste s 11,9% ocitol bývalý predseda KDH Pavol Hrušovský. Ján Čarnogurský mal v tomto prieskume takmer dvojnásobné preferencie oproti nezávislému kandidátovi Andrejovi Kiskovi.

Exkluzívne: Lukratívny džob! Vieme kam má namierené Kiskov šéf protokolu

Expredseda vlády SR a dlhoročný predseda KDH Ján Čarnogurský. | Foto: TASR/AP

Hop, hop malí žiaci. Rajtár a Galko nenápadne na fakulte práva

V máji a júli 2013, keď svoju kandidatúru oznámil aj Radoslav Procházka, sa preferencie podľa agentúry MVK mierne zmenili. Fico v nich konzistentne viedol a Čarnogurský dosiahol najprv 17,2% a potom 11,2%.

Kandidáti na Ústavný súd: Fica takmer roztrhali a podraz od Žitňanskej

V júli zverejnili prieskumy aj ďalšie dve agentúry. Focus potvrdil vedúce miesto pre Róberta Fica (36,3%) a za jeho súpera označil Andreja Kisku (18,9%). Na druhej strane agentúra Polis pripisovala Ficovi 44,6% hlasov a ako jeho protikandidáta označila Pavla Hrušovského s vyše 15timi percentami. Andrej Kiska by podľa tohto prieskumu získal necelých 10% hlasov.

 Hrdinovia sa ukázali. Odkazuje Matovič poslancom, ktorí mu nechali mandát

Pavol Hrušovský. Foto: TASR

PRIESKUM: Vieme, ako by Slovensko volilo v januári. Čo poviete na tieto výsledky?

November 2013 priniesol ďalšieho silného kandidáta – Milana Kňažka. Focus mu nameral 7,2% hlasov. Hrušovský sa stále javil ako jeden z favoritov, keďže sa s 15,6% doťahoval na druhého Kisku (17,9%).

Februárový prieskum Focusu predpovedal poradie a percentá kandidátov nasledovne: Fico (37%), Kiska (20,4%), Kňažko (12,9%), Procházka (10,3%). Marcový prieskum Polisu potvrdil poradie kandidátov s drobnými zmenami v percentuálnych preferenciách.

Dankov záhadný výlet do Prahy. Nikto o ňom nechce hovoriť podrobnosti

Pravda, manipulácia a prieskumy

V jednej veci mali prieskumy pravdu. Neustále predpovedali prvokolové víťazstvo premiéra Fica. Avšak nadhodnotili jeho percentuálny zisk. Kým v prieskumoch dosahoval takmer 40% hlasov, vo voľbách zvíťazil „len“ s 28%.

Od začiatku roka 2014 bolo z prieskumov jasné aj to, že o druhé miesto zabojuje hlavne Andrej Kiska, kým Pavol Hrušovský strácal podporu elektorátu. Podobne úspešne sa agentúry trafili do preferencií Milana Kňažka.

Fico je podľa Číža kvalifikovaný na sudcu ÚS, Beblavý nesúhlasí

Radoslav Procházka.

Rande? Procházka s novou ženou

O volebné prekvapenie sa postaral Radoslav Procházka. Kým v posledných prieskumoch dosahoval 8-10%, voliči mu reálne odovzdali 21,2% hlasov. Len o 2,8% menej ako Andrejovi Kiskovi.

Podarí sa demokratom odvolať Trumpa? Čo by nasledovalo?

Čím bližšie sú prieskumy k samotným voľbám, tým väčšmi sa približujú k reálnym výsledkom. Nikdy však nedokážu dokonale predpovedať budúcnosť. Parlamentné voľby v roku 2016 nám ukázali, ako rýchlo a dramaticky sa v súčasnosti môžu meniť preferencie občanov.

Top 5 prezidentských kandidátov: Dankovu novelu poriadne zvozili

Prieskumy sú dôležitou súčasťou politiky na Slovensku. Je istotne prezieravé nechať si od nich poradiť, ale všetkého veľa škodí. Najmä vtedy, keď celú predvolebnú diskusiu založíme na tom, kto má kedy koľko percent a v koho prospech by mal odstúpiť. Pozor, aby sme pri predvolebnej matematike nezabudli na skutočný zmysel politiky a demokracie.

Prezidentskí kandidáti zľava: Robert Mistrík, Eduard Chmelár, Zuzana Čaputová, Štefan Harabin, Maroš Šefčovič, Béla Bugár. | autorská koláž hlavne.sk, Facebook, TASR

Pridajte sa k nám na facebooku – Nájdete nás TU

Môže vás zaujímať

Odhalil daňové podvody aj biznis s potratmi. Čomu sa venoval Ján Kuciak?