Danko chce ústavou chrániť právo na nosenie zbraní

Predseda strany SNS Andrej Danko.

Foto: archívne, TASR

Právo na nosenie zbraní by malo byť zakotvené v Ústave SR. Myslí si to predseda Národnej rady SR a SNS Andrej Danko. „Pripravujeme novelu na právo nosenia zbraní,“ povedal Danko v dnešnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.

Vyzdvihol nedávnu novelu ústavy, ktorou SNS presadila ústavnú ochranu pôdy, oceňuje aj ochranu vody. Ochranu nosenia zbraní treba podľa neho tiež. Všetky tieto zmeny sa podľa Danka týkajú aj Európskej únie (EÚ). Do ústavy ich treba podľa Danka dávať preto, že ústava je jediný dokument, do ktorého vieme dostať ochranu práv a slobôd, v ktorých sa cítime slabo a nekomfortne vo vzťahu k EÚ.

Treba podporiť rodinu

„My rešpektujeme členstvo v EÚ, robíme všetko preto, aby sme boli pri významných štátoch. Ale vznikajú veci, ako je legislatíva, ktorá sa môže dotknúť našich poľovníkov. A keď právo na nosenie zbraní alebo ochranu pôdy či vody nedostaneme do ústavy, tak v tom kontexte v rámci fungovanie v EÚ vznikajú problémy,“ vysvetlil.

Zdôraznil, že ide o ochranu práv našich ľudí. „Ani amnestia, ani pôda, ani voda, ani právo nosiť zbrane nie sú veci, ktoré by som v živote ľudí podceňoval,“ doplnil Danko. Vyzdvihol aj ochranu manželstva, v tejto súvislosti však uznáva, že treba na podporu rodiny robiť viac. Preto chce iniciovať vznik rady vlády pre rodinu. Podľa Danka by bolo treba riešiť aj koncepciu rozvoja rodiny, ktorá dnes chýba.

Treba vnímať rómsku mentalitu

Danko ďalej pripustil, že treba riešiť problém s nezamestnávaním Rómov. Dnes totiž dochádza aj k tomu, že Rómov niektorí zamestnávatelia nechcú zamestnať, hoci podľa ústavy majú národnostné menšiny a etnické skupiny právo na slobodný výber zamestnania a na prácu.

„Čo sa týka rómskeho obyvateľstva, je tu jeden vážny problém a to je takej koncentrácie tohto obyvateľstva. Je dôležité vnímať ich mentalitu. U nich je problém z hľadiska dochádzania za prácou a pracovných návykov. Je to osobitná skupina obyvateľstva, ktorá ale má svoje danosti a schopnosti, ale aj pracovitosti. Je to len otázka motivácie,“ povedal Danko, ktorý by to riešil podľa maďarského modelu, keby mal viac moci a ministerstvo práce.

Zmeny ústavy nie sú na mieste

„Keby som mal moc a mohol som v tomto štáte rozhodovať oveľa väčším vplyvom a mal by som aj ministerstvo práce a 76 poslancov, prebral by som maďarský model. Ten hovorí o tom, že príspevky v nezamestnanosti a sociálne dávky idú cez samosprávu,“ povedal Danko. Starostovia si podľa neho lepšie vytvoria sociálnu väzbu s občanmi, ktorí v jeho obci žijú. „Starosta má pod kontrolou nezamestnaných, vie ich úkolovať, podmieňovať vyplácanie dávky. To sú väzby, nie anonymne sociálna poisťovňa cez poštu a potom ten človek si neváži väzbu,“ doplnil.

Danko zároveň odmieta úvahy o tom, že by 1. september nebol štátnym sviatkom, ako aj o revolučných zmenách v ústave. „Ústava ukázala svoju životaschopnosť. Revolucionárske názory typu absolútne zmeny ústavy nie sú na mieste,“ myslí si Danko, ktorý by chcel meniť napríklad zákon o politických stranách. Najväčším odkazom pre fungovanie Slovenska je podľa Danka, „aby sme znova začali pozitívne myslieť, aby sme znova videli vízie, aby sme niečo odovzdali do budúcna“.

Môže vás zaujímať

Sme rodina nevylučuje podporu stratifikácie, počká si však na návrh zákona