Výskum zamerali na ľudí, ktorí žili svoj „obyčajný“ dospelý život počas socializmu. „Zaujíma nás, akým spôsobom si naši súčasníci, ktorí boli dospelí v rokoch 1960 až 1989, dnes spomínajú na svoj život, či už pracovný, rodinný alebo na voľnočasové aktivity,“ uviedla Monika Vrzgulová z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied (SAV).
Cieľom výskumu je v prvej fáze zozbierať minimálne sto príbehov. Odborníci chcú zistiť, ako dokázali ľudia v socializme fungovať a čo si z toho obdobia odniesli do súčasnosti. „Ide o príbehy ľudí, ktorí boli obyčajnými ľuďmi, neboli to tí vinníci, disidenti či žiadne špeciálne skupiny obyvateľov. Sú to napríklad aj ľudia, ktorí prežili svoje životy s tým, že v súčasnosti prežívajú nostalgiu za socializmom, kde mali istoty, ktoré boli ochotní vymeniť za istú dávku neslobody,“ uviedla Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.
Prieskum AKO: Extrémisticky ladení voliči sú najmenej spokojní s výsledkami komunálnych volieb
Výpovede pamätníkov sú prostredníctvom tohto projektu po prvýkrát použité pre výskum. Do výskumu zapájajú odborníci aj žiakov a študentov, ktorí sa môžu prihlásiť do celoslovenskej sútaže s názvom Fotografia s príbehom. „Majú sa zamerať na fotografie zo života ich rodiny a identifikovať z nich príbehy, ktorými rodiny žijú aj po skončení obdobia socializmu. Vyberú jednu fotografiu a jej sken s príbehom nám majú poslať,“ uviedla Vrzgulová. Súťaž bude paralelne organizovaná aj v Českej republike a výsledky majú obe krajiny vyhodnotiť 17. novembra 2019.
Ambíciou výskumu je začať spracovávať archív rozhovorov. Zároveň podľa Voľanskej chcú pripraviť materiál a vytvoriť metódy, ako sa s týmito témami pracuje v školách. „Ide o dôležité posolstvo, verím, že bude užitočné pri vzdelávaní. Ide možno aj o to vniesť vážny moment do toho celého, do skreslených predstáv mladých o totalitnom období,“ upozornila Voľanská.
Do projektu vstúpil Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV spolu s odborníčkami z Univerzity Komenského, Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Projekt by mal trvať do roku 2021.