EÚ žiada o obnovenie práva a ústavného poriadku na Kryme, uviedol Lajčák

Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák

Foto: TASR

Všetkých 28 členských krajín EÚ vydalo v pondelok v Bruseli spoločné vyhlásenie k piatemu výročiu anexie polostrova Krym Ruskom. Viaceré krajiny vrátane Slovenska vydali aj vlastné vyhlásenia, uviedol slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák (nom. Smeru-SD) po skončení pondelkového zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová pri tejto príležitosti uviedla, že Únia stojí „v plnej solidarite“ pri Ukrajine a podporuje jej zvrchovanosť a územnú celistvosť.

„Pre nás je to prirodzené, lebo Ukrajina je náš sused. To hlavné posolstvo je pomenovanie vecí a zdôraznenie, že naša pamäť nie je krátka, že nezabúdame, a že budeme žiadať o obnovenie práva a ústavného poriadku, pokiaľ ide o Krym,“ povedal Lajčák.

MZVaEZ SR: Odsudzujeme ilegálnu anexiu Krymu, sme za územnú celistvosť Ukrajiny

Na otázku, aká je nádej urobiť niečo v tomto smere pri takej veľkej a silnej krajine, ako je Rusko, šéf slovenskej diplomacie odpovedal, že vždy sa dá niečo urobiť. „Dôležité je, aby tie otázky zostali na pracovnom stole, aby sa o nich hovorilo, a aby sa hľadalo politické riešenie,“ opísal situáciu.

Slovenská republika kontinuálne podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach, vyhlásilo ministerstvo zahraničných vecí v súvislosti s piatym výročím ilegálnej anexie Autonómnej republiky Krym a mesta Sevastopoľ Ruskou federáciou. Podľa ministerstva Slovenská republika bude pokračovať v úsilí zameranom na hľadanie mierového riešenia situácie na Ukrajine.

Porošenko: Krym sa vráti pod správu Kyjeva krátko po voľbách, Donbas tiež

Krymská republika a mesto Sevastopoľ sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca 2014, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Predchádzalo tomu 16. marca referendum o štatúte polostrova, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu sformovanú po protivládnych nepokojoch.

Anexia Krymského polostrova vyvolala najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny pred viac ako 20 rokmi, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve. Predstavitelia Kremľa pripojenie Krymu k Ruskej federácii obhajujú odvolávaním sa na niektoré ustanovenia Charty OSN, právo národov na sebaurčenie a rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v holandskom Haagu o tom, že deklarácia nezávislosti Kosova neporušila medzinárodné právo.

Môže vás zaujímať

Kauza starej vraždy na súde končí, Mikuláš Č. sa na verdikt nechystá