Eurovoľby 2019: Prvé prieskumy favorizujú ľudovcov, socialistov a liberálov

Ilustračné foto

foto: TASR

Predstavitelia Európskeho parlamentu (EP) v pondelok v Bruseli predstavili zástupcom médií prvé projekcie možných výsledkov eurovolieb, ktoré sa uskutočnia vo všetkých členských krajinách Európskej únie v dňoch 23.-26. mája. Podľa doterajších prieskumov sú favoritmi volieb európski ľudovci a napriek stratám mandátov aj socialisti a demokrati.

Podľa predstaviteľov EP ani jeden z prieskumov o preferenciách politických strán v členských štátoch EÚ, ktorý sa použil na odhad rozdelenia mandátov v budúcom europarlamente, nebol zadaný zákonodarným zborom Európskej únie.

Ide o všeobecne dostupné prieskumy verejnej mienky v každom členskom štáte, za použitia spoľahlivej metodológie a s odkazom na spoľahlivé agentúry. Neboli zohľadnené prieskumy na objednávku politických strán.

Ak by sa voľby konali v polovici februára, najviac hlasov v 1. kole by získal Šefčovič

Prieskum je modelovaný na nový 705-členný parlament. Z europarlamentu v apríli – po brexite – odíde 73 britských europoslancov. Časť týchto mandátov bude prerozdelená medzi viaceré členské krajiny a 46 mandátov zostane „zmrazených“ pre budúcich členov po rozšírení EÚ.

Prvý prieskum o budúcom zložení Európskeho parlamentu naznačil, že víťazom eurovolieb by mala byť Európska ľudová strana (EPP/EĽS) so ziskom 183 kresiel (26 percent). Na druhom mieste by sa ocitli socialisti a demokrati (S&D) so 135 mandátmi (19,15 percenta, strata šesť percent hlasov voči súčasnému zloženiu EP) a potom európski liberáli (ALDE) so 75 poslancami (10,6 percenta).

Valentín, alebo voľba sudcov? Zamilovaný Poliačik, zmätený Danko a chladný Matovič

„Protisystémové“ strany združené v EP v politickej skupine Európa národov a slobody (ENF) by s počtom 59 kresiel získali štvrtú pozíciu. Patria tam napríklad poslanci od Mariny Le Penovej a k tejto formácii sa prikláňa aj talianska Liga Severu Mattea Salviniho.

Na piatej pozícii (51 kresiel) sú podľa prieskumu Európski konzervatívci a reformisti (ECR), za ktorými nasleduje Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Severskej zelenej ľavice (GUE/NGL) so 46 mandátmi, Zelení/Európska slobodná aliancia so 45 mandátmi a Európa slobody a priamej demokracie (EFDD) so 43 mandátmi. K EFDD sa hlásili aj populisti z talianskeho Hnutia piatich hviezd (M5S). Nezaradení by mali získať desať kresiel.

Mikloško získal podporu KDH v prezidentských voľbách

Veľkou skupinou sú „ostatní“, lebo ako priznali predstavitelia EP, v mnohých krajinách EÚ sú politické strany bez jasnej politickej zaradenosti na európskej scéne. Je to aj prípad centristického hnutia Republika v pohybe (LREM) francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorého lídri sa zatiaľ nevyslovili, ku ktorej politickej skupine v EP sa pripoja.

Slovensko by po brexite malo mať 14 europoslancov. Do EP by malo – podľa posledných prieskumov – delegovať štyroch poslancov do skupiny S&D za Smer-SD a po dvoch poslancoch za SaS, OĽaNO a Sme-rodinu, ktorí môžu, ale nemusia podporiť štandardné politické frakcie v EP. Po jednom poslancovi by mali delegovať aj strany ĽSNS, SNS, KDH a Most-Híd. Kým KDH a Most-Híd sú súčasťou EPP/EĽS, otázne je, kam sa v EP zaradia zástupcovia SNS a ĽSNS.

Nosí Čaputová stále tie isté šaty?

Európsky parlamentu upozornil, že ide o prvý z viacerých prieskumov na celoeurópskej úrovni. Podobné projekcie chce inštitúcia zverejňovať každá dva týždne – najbližšiu už 27. februára – a v máji už na týždennej báze.

Prvé priame voľby do EP prebehli pred 40 rokmi, v júni 1979. Tohtoročné voľby sú označované ako jedny z najdôležitejších v dejinách, a to najmä v súvislosti s očakávaným odchodom Spojeného kráľovstva z EÚ a s významnými politickými a cezhraničnými výzvami, ktorým Únia čelí. Oprávnených voliť je 373 miliónov občanov EÚ (okrem Británie), z toho je podľa odhadov 33,4 milióna prvovoličov.

Môže vás zaujímať

Poslanci sa pozrú na starostlivosť o hendikepovaných v detských domovoch