Juraj Hrabko: Za slušné Slovensko bude robiť niektorým politikom de facto kampaň

Publicista Juraj Hrabko

reprofoto Tablet TV

Motivačná kampaň na zvýšenie volebnej účasti v komunálnych voľbách spojená s odporúčaním voliť konkrétnych kandidátov sa v praxi nedá odlíšiť od normálnej predvolebnej kampane politikov. Na margo rozhodnutia organizátorov hnutia Za slušné Slovensko presviedčať ľudí, aby sa zúčastnili volieb, a zároveň im odporučiť voliť v Bratislave Matúša Valla, v Nitre Marka Hattasa a v Žiline Petra Fiábaneho to v Tablet.TV povedal publicista Juraj Hrabko.

„Aspoň ja to nijako neodlíšim. Ak raz verejne podporujete nejakého kandidáta, všetko, čo robíte, bude spájané s tým, že to robíte na jeho podporu,“ konštatoval Hrabko.

„Tým, že organizátori Za slušné Slovensko podporili troch konkrétnych kandidátov, vstúpili priamo do politického diania. Ja by som im to nevyčítal, majú na to právo,“ dodal. Druhá vec podľa neho je, že mohli rovno založiť politickú stranu a „nikto by im na to nemohol povedať ani mäkké F“.

Organizátori protestov a prezident v jednej strane?

Takto to podľa Hrabka môže pôsobiť ako „pokútny“ vstup do politiky, najmä ak by v budúcnosti došlo k spojeniu organizátorov demonštrácií a súčasného prezidenta Andreja Kisku v jednej politickej strane.

Ako preukázal prieskum preferencií demonštrantov, na protestoch zvolaných pre vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej boli prítomní takmer výlučne voliči dnešných opozičných strán. Ak budú teda organizátori demonštrácií marketingovo vystupovať ako zástupcovia ľudí z námestí, môžu pripraviť o voličov práve strany dnešného opozičného spektra.

Opozícia nedokázala využiť výbušnú situáciu, tvrdí Hrabko

Líder OĽaNO Igor Matovič v rozhovore pre Parlamentné listy uviedol, že ak by vedel, že chce niekto protesty mladých ľudí „zneužiť na politiku“, OĽaNO by organizovalo svoje vlastné. „Veď my sme im prepustili prvé tri termíny, nakedy sme mali zarezervované námestie,“ pripomenul.

„Výhrada pána Matoviča je čiastočne oprávnená. Treba si uvedomiť, kto chodil na tie námestia. Boli to opoziční voliči. A teraz organizátori podujatí vstúpili do konkurenčného straníckeho zápasu. Utŕžili od pána Matoviča prvé zaucho a ak v tomto zápase zotrvajú, utŕžia ich aj viac, ale možno aj viac porozdávajú oni sami,“ komentoval výmenu stanovísk Hrabko.

Zmena sa musí udiať v politike, nie na ulici

Zmenu postoja mladých ľudí však považuje za legitímnu. „Reálnu politickú zmenu totiž musíte urobiť v politike, na uliciach sa to nedá, iba ak revolúciou,“ povedal. Hoci sa na jar podarilo zorganizovať niekoľko masových demonštrácií v Bratislave, podporených akciami v desiatkach slovenských a zahraničným miest, stále to podľa neho boli vystúpenia opozičných voličov, ktorým sa nepodarilo strhnúť na svoju stranu väčšinu spoločnosti.

„Ak si uvedomíme všetky okolnosti, zapojenie médií, mimovládneho sektora a mimovládnych politických strán, tak vidíme, že spoločnosť ostala tam, kde bola predtým. Nedokázali spoločnosť prebudiť,“ poznamenal Hrabko. „Ukázala sa slabosť médií, mysleli sme, že ich sila je väčšia, a slabšie pôsobenie mimovládnych organizácií, lebo nedokázali spoločnosť prebudiť,“ zopakoval.

Hrabko: Na posledné protesty prišlo málo ľudí, lebo nemali žiadny cieľ

V relácii sa vyjadril aj k 26. výročiu prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. „Bola politickou deklaráciou. Žiadny právny význam nemala. Ale spôsobila menšie zemetrasenie, lebo federálny prezident Václav Havel po jej prijatí avizoval, že odstúpi z funkcie,“ spomína Hrabko na júl roku 1992. „Nikto vtedy nespochybňoval právo Slovákov na sebaurčenie. Malo to len pomôcť pri rokovaní Slovenska s Českom, respektíve HZDS s ODS,“ dodáva.

„Pripomíname si ju, lebo je to pamätný deň. Ale oslavy po roku 1993, vatry zvrchovanosti, bývali oveľa väčšie. Ak by dnes Robert Fico nebol pri prejave (v Starej Bystrici, pozn. Teraz.sk) vypískaný niekoľkými ,bojúvkami‘, pár ľuďmi v tom zhromaždení, ani by sa o tom veľmi neinformovalo. Ja deklaráciu nespochybňujem, ale bolo to gesto, symbol,“ zhrnul Hrabko.

Je potrebná na zmenu politická vôľa?

V debate sa vyjadril aj k dvom demonštráciám, ktoré prebehli v Bratislave v sobotu 14. júla, k pochodu za práva LGBTI komunity a demonštrácii konzervatívnych aktivistov Hrdí na rodinu. Atmosféra v slovenskej spoločnosti je podľa Hrabka skôr konzervatívna. Snahám LGBTI komunity o uzákonenie registrovaných partnerstiev by podľa neho nepomohlo ani to, keby bol celý zákonný akt premenovaný tak, aby nijako nepripomínal tradičné rodiny.

„Myslím si, že nie. Spoločnosť na to jednoducho nie je nastavená a nie je, ako sa hovorí, politická vôľa. Aby politici boli nastavení na to, týmto ľuďom pomôcť, ako sa im to už dlho sľubuje. Že sa ich vzťahy zákonným spôsobom upravia,“ povedal.

Fico mimovládnym organizáciám nerozumie, tvrdí Hrabko

„Ale pravda je, že v slovenskom parlamente je to nateraz nepriechodné. A spoločnosť si to nejako vehementne nepýta. Nie je o to jednoducho záujem. Hoci pritom napríklad Česko to už dávno má. A druhá vec je protiargument, že ak začneme s partnerstvami homosexuálov, kde sa to skončí,“ povedal s tým, že najväčším argumentom proti registrovaným partnerstvám je obava z adopcií detí homosexuálnymi pármi.

Slovensko kúpi 14 amerických stíhačiek F-16 Block 70/72. Tie dostali prednosť pred švédskymi strojmi JAS-39 C/D Gripen. V priebehu najbližších rokov za ne zaplatíme takmer 1,6 miliardy eur. Podľa premiéra Petra Pellegriniho je ponuka Američanov v kontexte 30-ročnej životnosti lietadiel o osem percent lacnejšia ako ponuka Švédska. Proti obchodu sa objavili dva typy výhrad, prvý je, že výber neprebehol dostatočne transparentne, a druhá námietka je principiálna. Podľa nej Slovensko vôbec nemalo nadzvukové stroje nakupovať a 1,6 miliardy eur malo použiť na iné ciele od sociálnej oblasti, školstva, zdravotníctva až po zníženie štátneho dlhu. „To nie je argument. Zbytočne dávate peniaze na všetky možné ciele, ktoré ste spomínali, keď nemáte zaručenú bezpečnosť,“ reagoval Hrabko.

„Moja výhrada je, že by to malo byť čo najviac zverejnené. Tak som vnímal aj vyjadrenie prezidenta Andreja Kisku ako hlavného veliteľa vojenských síl, že je to v poriadku, ale tiež požaduje, aby to bolo zverejnené. Aby sme vedeli, ako a kam išli peniaze. Teda transparentnosť celého procesu,“ povedal. „Ale pravda je, že svet sa mení a ak sa nepostaráme sami o seba, nikto sa o nás nepostará. Je načase, aby sa Európa, a v rámci nej Slovensko, začala starať o vlastnú bezpečnosť,“ povedal Hrabko.

Prehadzovanie zodpovednosti medzi jednotlivými stranami

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár na pondelkovej (16.7.) tlačovej konferencii oznámil, že z celkovo preskúmaných 36 spisov vo veciach farmárov boli zistené pochybenia v desiatich. V deviatich prípadoch dala Generálna prokuratúra SR pokyn na začatie trestného stíhania. Čižnár tiež uviedol, že systém kontroly v Pôdohospodárskej platobnej agentúre je nepostačujúci a vytvára pre jednotlivcov prostredie, v ktorom môžu rozhodovať svojvoľne. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná sa chce s generálnym prokurátorom stretnúť jednak z dôvodu vysvetlenia systému kontroly, ale aj pre veľký počet zlyhaní prokurátorov v skúmaných veciach. „Obávam sa skôr toho druhého. Hoci správna by bola tá prvá možnosť,“ odpovedal Hrabko na otázku, či stretnutie povedie k príprave opatrení, ktoré skvalitnia prácu Pôdohospodárskej platobnej agentúry a prácu prokurátorov, alebo skôr k tomu, že si obe strany budú prehadzovať zodpovednosť za problémy.

Juraj Hrabko: Prezident navodzoval dojem blízkeho vzťahu k Jánovi Kuciakovi

„Chybovosť prokurátorov je katastrofálna. Všetka česť, že to generálny prokurátor aspoň priznal. Ale zodpovednosť padá aj na jeho hlavu. Aj on musí prijať vlastné opatrenia smerujúce do radov prokurátorov, čo jemu ako monokratickému orgánu ide oveľa ľahšie ako ministerke zmena zákona alebo iných pravidiel,“ poznamenal Hrabko. „Je oveľa dlhší proces pripraviť zmenu zákona alebo vyhlášky. Ale mali by to robiť v súčinnosti. A treba si uvedomiť, že len ťažko bude v tomto východné Slovensko výnimkou a podobné problémy nie sú aj v ostatných krajoch. Vyžaduje si to komplexné riešenie,“ dodal.

Niektoré dnešné problémy pôdohospodárov majú korene ešte v 90. rokoch a ich systémové riešenie nie je ľahké. Ale to podľa Hrabka neznamená, že ich môžeme ignorovať. „Treba sa do toho pustiť. Aj na to máme politické strany a na to majú členstvo po celej krajine, aby sa na ne ľudia obracali, aby im dávali podnety. Máme ministerstvo, to má svoj vlastný rozpočet. Treba sa do toho len pustiť,“ zhrnul Hrabko.

Môže vás zaujímať

Danko uvažuje o ďalšej zmene rokovacieho poriadku