Kiska podpísal legislatívu pre prípad tvrdého brexitu

Andrej Kiska

foto: TASR - Oliver Ondráš

Prezident SR Andrej Kiska podpísal vo štvrtok zákon pre prípad tvrdého brexitu, ktorý v stredu (27. 3.) v skrátenom legislatívnom konaní schválila Národná rada (NR) SR. Informoval o tom Martin Lipták z prezidentskej kancelárie. Zákon pomocou prechodných ustanovení upravuje viacero zákonov pre prípad, že by Spojené kráľovstvo odišlo z EÚ bez dohody. Za návrh zákona v stredu hlasovalo všetkých 139 prítomných poslancov.

Legislatívou bude pozmenených 19 zákonov, okrem iných napríklad zákon o daňových poradcoch, zákon o príspevku na pohreb, zákon o sociálnom poistení či zákon o službách zamestnanosti. Materiál rieši aj pobytové práva, otázky štúdia vo Veľkej Británii či uznávanie vodičských preukazov.

Dôchodkový vek na Slovensku sa zastropuje na 64 rokov

Doklad o vzdelaní a odborná kvalifikácia, ktoré boli získané v uznanej vzdelávacej inštitúcii so sídlom na území Spojeného kráľovstva, by sa mali zároveň považovať za doklad získaný v uznanej vzdelávacej inštitúcii so sídlom na území členského štátu. Zachovanie súčasného stavu má byť do 31. decembra 2020, čo však nevylučuje jeho predĺženie v záujme zachovania reciprocity.

Aj v prípade brexitu bez dohody by tak mali zostať zachované všetkým občanom SR vo Veľkej Británii rovnaké práva ako do momentu, kým je Veľká Británia členom EÚ.

„Vzhľadom na aktuálny vývoj bolo plánovanie núdzových opatrení pre prípad brexitu bez dohody v poslednom období zintenzívnené, výsledkom čoho je predkladaný materiál,“ píše sa v dôvodovej správe.

Britskí poslanci zamietli odchod Británie z EÚ bez dohody 12. apríla

Pôvodným dátumom brexitu mal byť 29. marec. Lídri krajín Európskej únie sa dohodli na dvoch dátumoch pre odklad brexitu. O ten požiadala britská premiérka Theresa Mayová. Prvý z dátumov je 22. máj, pričom však Spojené kráľovstvo musí splniť hlavnú podmienku Bruselu, a tou je súhlas Dolnej snemovne britského parlamentu s dohodou o riadenom brexite.

Druhým dátumom je 12. apríl, a ten bude platiť v prípade, že britskí poslanci „rozvodovú dohodu“ opätovne neschvália, zároveň britská vláda informuje svojich európskych partnerov, ako si predstavuje ďalší postup. Hlavne však musí Brusel informovať o tom, či sa Briti zapoja do volieb do Európskeho parlamentu (23. – 26. 5). V prípade účasti na eurovoľbách by Londýn mohol žiadať odklad brexitu až do konca roku 2019 a dovtedy hľadať spôsoby, ako politicky vyriešiť všetky sporné otázky súvisiace s odchodom z EÚ.

Môže vás zaujímať

FOTO: Na omši v Šaštíne sa zúčastnili aj prezidentka, predseda NR SR a premiér