Kraje kritizujú rezort zdravotníctva za zmeny na pohotovostiach

Tlačová konferencia po zasadnutí Združenia samosprávnych krajov SK8.

Foto: archív TASR

Združenie predsedov samosprávnych krajov SK8 kritizuje rezort zdravotníctva v súvislosti so zmenou zákona, podľa ktorej od 1. júla ambulantná pohotovostná služba (APS) nahradí Lekársku službu prvej pomoci (LSPP). Rezort podľa šéfov krajov s vyššími územnými celkami dostatočne nekomunikoval, z čoho vznikajú rôzne problémy pri zabezpečovaní lekárskej starostlivosti na tzv. pohotovostiach.

„Myslím si, že rezort zdravotníctva vyrobil, a to je aj záver nášho rokovania, veľmi nepripravenú, resp. od zeleného stola pripravenú legislatívu a kraje obišiel. Ak vynechajú kraje z prípravy legislatívy, tak prečo by kraje mali za nich ťahať horúce zemiaky z pahreby?“ uviedol v Košiciach po stredajšom rokovaní SK8 jeho predseda a šéf Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) Jozef Viskupič.

Podľa predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislava Trnku musí Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR viac komunikovať s krajmi, ktoré sú viac zorientované v problematike umiestnenia APS cez tzv. pevné body. Musí byť flexibilnejší spôsob zaraďovania a vyraďovania týchto bodov v jednotlivých krajoch, pretože sa nemôže stávať, že kraje nesúhlasia s umiestnením týchto bodov v jednotlivých obciach a mestách, pretože tam nie je záujem, nenachádzajú sa tam lekári a ministerstvo napriek tomu zaradí tieto mestá a obce do tohto zoznamu, a potom nie je možné ani vybrať poskytovateľa týchto zdravotníckych služieb a následne kraje musia riešiť túto situáciu,“ povedal Trnka. MZ SR v minulosti deklarovalo, že predmetnú zmenu pravidelne komunikuje s vyššími územnými celkami.

Prevádzka ambulantných pohotovostí je zabezpečená na 82 percent

Ako ďalej Trnka informoval, predstavitelia samosprávnych krajov podpíšu v najbližších mesiacoch memorandum o spolupráci na obnovu poškodenej krajiny. Regióny podľa neho vnímajú devastáciu krajiny, či už v oblasti lesného alebo vodného hospodárstva, meniacu sa klímu, ako aj potrebu opatrení na ochranu životného prostredia. „Hoci kraje nemajú výrazné kompetencie v tejto oblasti, určite vedia o tejto téme začať diskutovať, šíriť ju medzi ľuďmi a vieme prísť po podpise tohto memoranda a po ustanovení akejsi odbornej skupiny aj s konkrétnymi riešeniami a projektmi,“ uviedol Trnka. „Zelené memorandum“ s výzvou pre všetky zložky v štáte s vplyvom na životné prostredie by malo byť podpísané na území Košického kraja.

Šéfovia krajov sa na rokovaní dohodli aj na modeli financovania Sekretariátu SK8, blízko dohody je aj postup pri zastúpení krajov v Bruseli. Zhodu našli aj pri potrebe zmluvnej ochrany subdodávateľov pri platbách generálnym dodávateľom z verejných zdrojov. Na rokovaní SK8 bol prítomný aj predseda Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Miroslav Hlivák v súvislosti s pripravovanou novelou zákona o verejnom obstarávaní. Novela, ktorá má od 1. januára 2019 priniesť efektívnejšie využitie verejných zdrojov, podľa neho v podstatnej miere zohľadňuje pripomienky a podnety od vyšších územných celkov.

Môže vás zaujímať

Stíhačky máme za také ceny, akoby sme kupovali viac strojov, uviedol Pellegrini