Lajčák navštívil deliacu líniu medzi Gruzínskom a odštiepeneckým Južným Osetskom

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák

foto: TASR

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a zároveň úradujúci predseda Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Miroslav Lajčák sa v nedeľu v rámci návštevy Gruzínska oboznámil so situáciu na administratívnej deliacej línii s odštiepeneckým regiónom Južné Osetsko.

„Tu vidíme ďalší príklad tzv. zmrazeného konfliktu. To znamená, že ľudia našťastie nezomierajú, ale zároveň nemôžu žiť normálny život. Ako dôsledok vojny v roku 2008 vznikla na území Gruzínska umelá hranica, ktorá rozdelila rodiny, rozdelila krajinu. Vznikli tu dva neuznané štátne útvary, Južné Osetsko a Abcházsko,“ zhodnotil po tom, ako sa v oblasti Odzisi na východe krajiny stretol s predstaviteľmi pozorovateľskej misie Európskej únie a oboznámil sa s ich činnosťou.

Lajčák odišiel na otočku do Gruzínska, už v utorok tu má Trumpovho ministra

Situáciu na kontaktnej línii podľa jeho slov ťažko predčasne hodnotiť a považuje ju za „nepredvídateľnú“. Na jednej strane „jestvuje medzinárodná platforma na politické dialógy, ktorá prebieha a prináša limitované výsledky, a na druhej strane nastane situácia ako tu teraz, že zrazu rozhodnutím juhoosestkej strany sa zastavil prechod ľudí, zatvorili sa hranice“.

Priechody medzi Gruzínskom a Južným Osetskom sú podľa ministra Lajčáka už vyše mesiaca úplne uzavreté. „Na tomto mieste, kde sa nachádzame, denne prešlo okolo 400 ľudí a sto áut. Ľudia chodili za prácou, kvôli rodinným veciam, majetkovým a podobne. Teraz vyše mesiaca je to úplne uzavreté. Ľudia sa nemôžu presunúť z jednej strany na druhú,“ uviedol Lajčák s tým, že riešenie tejto situácie je v nedohľadne.

Lajčák nemá v otázke Venezuely jednoznačnú podporu Smeru ani SNS

Lajčák považuje za dôležité, že mohol navštíviť administratívnu líniu a osobne vidieť situáciu na mieste a na svoje zistenia nadviaže v pondelok počas rozhovorov s najvyššími politickými predstaviteľmi Gruzínska v Tbilisi.

Ženevské medzinárodné rozhovory, ktoré sú jedinou politickou platformou s účasťou všetkých strán tohto konfliktu, síce podľa ministrových slov „nevyprodukovali veľa. Na strane druhej je to jediné miesto, „kde sa dá stretnúť a rozprávať o konkrétnych veciach,“ dodal minister Lajčák.

Napriek prebiehajúcim politickým rokovaniam je však proces zmrazený. „Nie je žiaden pokrok, ale snažíme sa aspoň o nejaké kroky na zvýšenie dôvery a praktické opatrenia na to, aby sa uľahčil život ľudí. Snahou OBSE je, aby sa aspoň ten ľudský komfort neobmedzoval. Aby sa situácia normalizovala.“

Lajčák: Opatrenia k brexitu by mali byť schválené v parlamente ešte v marci

Minister Lajčák objasnil aj problematiku okolo nejasnej tzv. administratívnej deliacej línie, alebo línie kontaktu medzi Gruzínskom a Južným Osetskom, ktorá sa neustále mení a posúva. „Tu nikde hranica vytýčená nebola. Tu nie je žiadna historická hranica. Tá hranica sa žiaľ stáva realitou dnes. Tým, že sa tú budujú ploty, tak sa mení na tvrdú hranicu. Čoraz viac sa to podobná na normálny hraničný priechod medzi dvoma štátmi.“ Práve aj k riešeniu tejto situácie podľa neho pomôže udržať ženevské mierové dialógy.

Päťdňová vojna medzi Gruzínskom a Ruskom v auguste 2008 o gruzínske regióny Abcházsko a Južné Osetsko sa skončila podpisom mierovej dohody medzi vtedajším ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom a bývalým francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym. Paríž ako predsedajúca krajina EÚ pôsobila v konflikte ako sprostredkovateľ rokovaní. Oba odštiepenecké regióny následne vyhlásili jednostrannú nezávislosť od Gruzínska. Abcházsko a Južné Osetsko ako samostatné štáty uznalo Rusko.

Lajčák vyjadril ľútosť nad ukrajinským rozhodnutím o pozorovateľoch z RF

V októbri 2008 začala v Gruzínsku pôsobiť civilná neozbrojená pozorovateľská misia EÚ. Jej cieľom je budovanie dôvery medzi Gruzínskom a odštiepeneckými regiónmi, zmierňovanie a uvoľňovanie napätia napr. vo forme sprostredkovania kontaktov či komunikácie. Misia taktiež prostredníctvom kamerového systému monitoruje pohyb a stav vojsk gruzínskej armády ako aj ruských bezpečnostných síl v odštiepeneckých regiónoch. Okrem iného sleduje celkovú situáciu pozdĺž administratívnej línie kontaktu, monitoruje dodržiavanie ľudských práv a návrat utečencov či vysídlených osôb. Ako jeden z účinných nástrojov na sprostredkovanie komunikácie a prevenciu pred vznikom konfliktu využíva tzv. horúcu linku medzi gruzínskou a separatistickou stranou. Misia, ktorej vedúcim je Erik Hoeg, má aktuálne 200 členov a okrem sídla v Tbilisi tri regionálne úrady v Gori, Mcchete a Zugdidi.

Lajčák na pôde NATO informoval o prioritách SR ako predsedníckej krajiny OBSE

Po podpise mierovej dohody vznikol v roku 2008 politický formát tzv. Ženevských rokovaní (GID), na ktorých sa zúčastňujú EÚ, OSN, OBSE, USA, Rusko, Gruzínsko a zástupcovia separatistických regiónov Južného Osetska a Abcházska. Posledné, 46. kolo, týchto rokovaní, zameraných na bezpečnostné a humanitárne otázky, sa uskutočnilo vlani v decembri. Ich nasledujúce kolo je naplánované na začiatok apríla.  V rámci ženevských rozhovorov fungujú taktiež konkrétne zameraný podformát tzv. Mechanizmus prevencie a reakcie na incidenty (IPRM), samostatne pre regióny Južného Osetska a Abcházska. Ich hlavnou úlohou je s účasťou oboch strán zapojených do konfliktu riešiť konkrétne bezpečnostné a praktické záležitosti, ktoré ovplyvňujú život obyvateľov žijúcich v oblasti línie kontaktu i samotných regiónoch.

Formátu IPRM pre komunikáciu s Južným Osetskom aktuálne predsedá osobitný predstaviteľ úradujúceho predsedu OBSE pre Južný Kaukaz Rudolf Michalka spoločne so šéfom pozorovateľskej misie EÚ Hoegom.

Môže vás zaujímať

Beblavý nevidí Druckerovu stranu ako partnera