ĽSNS chce, aby mal poškodený v trestnom konaní silnejšie postavenie

Ján Kecskés, Ján Mora, Milan Uhrík, Marián Kotleba a Rastlislav Schlosár poslanci NR SR za ĽSNS

Foto: TASR

Posilniť postavenie poškodeného v trestnom konaní tak, aby bol zabezpečený objektívnejší a spravodlivejší proces. To je základný cieľ návrhu novely Trestného poriadku, ktorý na októbrovú schôdzu NR SR predložili poslanci ĽSNS Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Stanislav Drobný a Ján Mora.

Dosiahnuť to chcú tým, že poškodený získa právo podávať všetky opravné prostriedky, a to nielen vo veci náhrady škody, ako aj právo zablokovať dohodu o vine a treste.

Kotleba podal trestné oznámenie na Danka

Kotlebovci sú presvedčení, že ich návrh v konečnom dôsledku povedie k nižšej miere kriminality, väčšej vymožiteľnosti práva a vyššej bezpečnosti obyvateľov SR. Ako tvrdia, v súčasnom právnom poriadku sú záujmy obetí trestných činov, teda poškodených, nedostatočne chránené. „A to aj napriek tomu, že zmyslom a hlavným cieľom trestného práva je práve ochrana ľudí pred nebezpečnou kriminalitou, ktorá predstavuje významný zásah do života poškodených a ich blízkych. Dokonca platí, že súčasné zákony často viac ochraňujú páchateľov trestných činov, ako ich obete,“ konštatujú v dôvodovej správe.

Podľa predkladateľov akokoľvek by bola vysoká dôvera k súdom a orgánom činným v trestnom konaní, vždy je riziko nesprávneho posúdenia veci, a tým aj riziko vynesenia nespravodlivého rozhodnutia súdu. „Z tohto dôvodu je mimoriadne dôležité, aby mali všetky strany v trestnom konaní rovnocenné postavenie, resp. také postavenie, ktoré im umožní účinne obraňovať svoje práva,“ tvrdia.

Danko: Z Kotlebu sa smejú aj v Rusku a Srbsku

Súčasný Trestný poriadok dáva prokurátorovi aj obžalovanému široké práva vo veci podávania opravných prostriedkov, ako aj v konaní o dohode o vine a treste. „Naproti tomu poškodený má právo podávať len niektoré opravné prostriedky a aj to len proti výrokom o náhrade škody, ak si včas uplatnil nárok na náhradu škody,“ uvádzajú poslanci.

Poškodený môže v súčasnosti v trestnom konaní podávať len riadne opravné prostriedky, a to sťažnosť proti uzneseniu, odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, ale len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a odpor proti trestnému rozkazu, ale len proti výroku o náhrade škody. Mimoriadne opravné prostriedky, teda dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu a návrh na obnovu konania, poškodený nie je oprávnený podávať vôbec.

„Slabšie postavenie oproti páchateľovi trestného činu má poškodený aj v konaní o dohode o vine a treste. Zatiaľ čo bez súhlasu obvineného nie je možné uzavrieť túto dohodu, súhlas poškodeného sa vyžaduje len vo veci náhrady škody. Ak nedošlo k dohode o náhrade škody, prokurátor navrhne, aby súd poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody alebo jej časti na civilný proces alebo iné konanie,“ argumentujú predkladatelia. Podľa nich z toho vyplýva, že poškodený je v najslabšej pozícii spomedzi všetkých strán trestného konania, pritom je to práve jeho život, zdravie, majetok alebo česť, ktoré sú objektmi chránenými zákonmi.

Môže vás zaujímať

Hlinková: Urobíme všetko pre to, aby sme do konca roka mali podpísané zmluvy