Jednou vetou

Matovičova vláda musí do pondelka predložiť programové vyhlásenie

Prvý rad zľava: Podpredseda vlády pre legislatívu a strategický plánovanie Štefan Holý, minister hospodárstva a prvý podpredseda vlády pre ekonomiku Richard Sulík, predseda vlády SR Igor Matovič, ministerka pre investície a regionálny rozvoj a podpredsedníčka vlády Veronika Remišová, minister financií Eduard Heger, druhý rad zľava: Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, minister vnútra Roman Mikulec, minister dopravy Andrej Doležal, minister pôdohospodárstva Ján Mičovský, minister obrany Jaroslav Naď, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak, tretí rad zľava: Minister zdravotníctva Marek Krajčí, minister školstva Branislav Gröhling, minister životného prostredia Ján Budaj a ministerka kultúry Natália Milanová na spoločnej fotografii pred budovou Úradu vlády pred rokovaním 1. schôdze vlády SR. Bratislava, 21. marec 2020.

Foto: SITA/Martin Medňanský

Vláda je podľa Ústavy SR povinná do 30 dní po svojom menovaní predstúpiť pred Národnú radu SR, predložiť jej svoj program a požiadať o vyslovenie dôvery.

Vláda Igora Matoviča (OĽaNO) musí do pondelka 13. apríla predložiť programové vyhlásenie. Ako vyplýva z Ústavy SR, vláda je povinná do 30 dní od svojho menovania predstúpiť pred Národnú radu SR (NR SR), predložiť jej svoj program a požiadať o vyslovenie dôvery.

Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala novú vládu Igora Matoviča, ktorú tvoria hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a Sme rodina a strany Sloboda a Solidarita (SaS) a Za ľudí 21. marca. Ešte v ten istý deň schválila vláda na svojom prvom rokovaní dokument, ktorým sa zaviazala, že programové vyhlásenie predloží do 13. apríla.

Ide o dohodu lídrov koalície

Programové vyhlásenie vlády vychádza z programových priorít strán tvoriacich vládnu koalíciu, na ktorých sa vopred dohodli lídri koalície. Býva rozdelené do viacerých oblastí. Napríklad programové vyhlásenie vlády, ktorú v roku 2016 vytvorili strany Smer – sociálna demokracia (Smer-SD), Slovenská národná strana (SNS) a Most-Híd, bolo založené na posilnení spoločenskej a politickej stability; pružnom reagovaní na príležitosti a negatíva vonkajšieho prostredia; plynulom pokračovaní v podpore hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja krajiny; prehĺbení hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Slovenska a posilnení úlohy štátu a ochrany verejného záujmu.

Koaličná zmluva

Predloženiu programového vyhlásenia vlády predchádza podpis koaličnej zmluvy. Tú vládne strany oficiálne podpísali v pondelok 6. apríla. Zaviazali sa v nej vytvoriť podmienky pre vznik funkčnej vlády SR na volebné obdobie 2020 až 2024 a zabezpečiť počas jej funkčného obdobia potrebnú podporu, najmä pri prijímaní zákonov a uznesení v NR SR. Prostredníctvom zmluvy spečatili rozdelenie jednotlivých vládnych postov a stanovili programové ciele strán a hnutí vládnej koalície. OĽaNO sa bude snažiť dosiahnuť „zásadnú očistu“ orgánov činných v trestnom konaní ako aj iných inštitúcií zabezpečujúcich spravodlivosť, tak, „aby si boli ped zákonov všetci občania Slovenskej republiky rovní“.

Každý si kladie podmienky

Hnutie Sme rodina vstúpilo do tejto koalície s cieľom presadzovať rôzne formy podpory a pomoci ľuďom, ktorí sú na pomoc či podporu štátu „bytostne odkázaní“. SaS je za viac ekonomickej a osobnej slobody, štíhly a efektívny štát, priaznivé podnikateľské prostredie, zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských podnikateľov a firiem či za školstvo orientované na individuálne vzdelávacie potreby žiakov a študentov. Strana Za ľudí sa zasa zaväzuje, že počas celého obdobia fungovania koalície bude predkladať a presadzovať návrhy v oblasti boja proti korupcii, obnovy spravodlivosti, podpory sociálneho štátu a pomoci ľuďom so zdravotným postihnutím a ich rodinám a podpory občianskej spoločnosti.

To, že je vláda zodpovedná parlamentu, je jedným zo základných znakov parlamentnej demokracie na Slovensku. Národná rada SR jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru. „Vláda môže kedykoľvek požiadať Národnú radu SR o vyslovenie dôvery. Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde,“ píše sa v Ústave SR. Parlament môže vysloviť nedôveru aj jednotlivému členovi vlády, v takom prípade ho z funkcie odvoláva prezident republiky.

Môže vás zaujímať

Návrh EK v oblasti migrácie má podľa Sulíka v sebe skryté povinné prerozdeľovanie migrantov