Mediálny výbor súhlasí so znovuzavedením práva na odpoveď pre politikov

Národná rada

foto: TASR

Parlamentný výbor pre kultúru a médiá súhlasil na štvrtkovom rokovaní s novelou tlačového zákona, ktorou chcú poslanci Národnej rady SR za Smer-SD Miroslav Číž a Dušan Jarjabek opätovne zaviesť právo na odpoveď pre verejných činiteľov.

 Číž poukazoval na to, že podobné úpravy v tlačovom zákone sú aj v rôznych európskych krajinách, niekde sú podľa neho aj prísnejšie, napríklad v oblasti sankcií. Predseda výboru a predkladateľ Jarjabek doplnil, že môže argumentovať len článkom 19 slovenskej ústavy, ktorý sa týka toho, že všetci sú si rovní.

Členka výboru Renáta Kaščáková (SaS) navrhla štyri pozmeňujúce návrhy, žiaden neprešiel. Žiadala z novely zákona vypustiť, aby sa právo na odpoveď rozširovalo pre politikov, a navrhovala, aby sa nezavádzalo právo na odpoveď voči vlastným vyjadreniam. Z novely podľa Kaščákovej vyplýva, že by existovala možnosť žiadať o uverejnenie odpovede voči vlastným vyjadreniam napríklad v prípade, že neboli vopred autorizované.

Poslankyňa tiež chcela zachovať právo na odpoveď iba vo vzťahu k nepravdivým, neúplným a pravdu skresľujúcim skutkovým tvrdeniam. Rovnako navrhla nezavádzať finančné náhrady za neuverejnenie odpovede. „Môže to byť nástrojom na finančné šikanovanie médií,“ myslí si Kaščáková.

Poslanec a exminister kultúry Marek Maďarič (nezaradený) nemá problém s tým, aby sa toto právo rozšírilo na verejných činiteľov, malo by sa však podľa neho viazať na nepravdivé skutkové tvrdenie. Zároveň uviedol, že keď v minulosti platilo právo na odpoveď pre verejných činiteľov, žiaden z nich ho za ten čas nevyužil.

Druhé kolo voľby ústavných sudcov je tu, traja kandidáti sa ospravedlnili

 Podpredsedníčka výboru Natália Milanová (OĽaNO) pripomenula, že môže ísť o predčasné riešenie, novela zákona sa podľa nej netýka online médií. „Trochu ma mrzí, že sa nepočkalo a neriešilo sa to v kompletnom balíku modernej doby,“ uviedla.

Právo na odpoveď aj pre verejných činiteľov bolo do slovenského právneho poriadku zavedené od 1. júna 2008, teda v čase prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD). V roku 2011 počas kabinetu Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS) bol tento inštitút pozmenený, čím toto právo ostalo len fyzickým osobám. Jarjabek a Číž to vracajú do pôvodného stavu.

Ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má mať osoba, ktorá o ich uverejnenie požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1660 eur do 4980 eur. Novela obsahuje aj možnosti, keď odpoveď uverejnená nemusí byť.

Môže vás zaujímať

Prezidentka ocenila ľudskú statočnosť, neúnavnosť a silu