Jednou vetou

Mnoho mladých nemá o Československu ani šajnu. História je im ukradnutá

Niektorí Slováci sa o históriu vôbec nezaujímajú

autorská koláž hlavne.sk, facebook, Radoslav Vnenčák

V utorok 30. októbra bol na Slovensku jednorázový sviatok. Vláda o ňom rozhodla pri príležitosti 100. výročia vzniku ČSR. Zatiaľ, čo v susednom Česku si ho pripomínajú každý rok a prezident udeľuje najvyššie štátne vyznamenania, mnoho dnešných mladých na Slovensku o histórii nemá ani potuchy a minulosť je im ukradnutá. Pozrite si ich reakcie na sociálnych sieťach. Odborníci sa zhodujú - je to chyba a neúcta!

Chcete od nás dostávať pravidelne novinky? Pravidelne Vám každý týždeň prídu do e-mailu najzaujímavejšie články za posledných 7 dní. Prihláste sa na Newsletter – viac informácií nájdete TU.

V októbri 1918 vznikol na mape sveta nový nezávislý štát. Československá republika sa zrodila na troskách rakúsko-uhorskej monarchie. Spolu s Čechmi sme prežili s výnimkou II. svetovej vojny viac ako dve tretiny a ako samostatný štát fungujeme zhruba tretinu. Vážime si náš spoločný príbeh spolu s Čechmi?

Zeman pri príležitosti 100. výročia vzniku ČSR ocenil osobnosti

Je veľmi otázne, či si dnešní mladí skutočne vážia históriu a minulosť, zvlášť vznik Československa. Ich reakcie sú miestami až zarážajúce. Majú vôbec základné vedomosti o tom, čo sa presne udialo pred 100 rokmi a aký to malo vplyv na dnešnú dobu? Zdá sa, že ani veľmi nie.

Vznik Československa v roku 1918 odštartoval novú cestu pre Slovensko

Vypovedajú o tom ich komentáre na sociálnych sieťach. Niektorí tvrdia, že vznik ČSR je absolútne nepodstatným okamihom našich dejín. Iní sú zasa názoru, že Česi sú rozhodne na tom lepšie, než Slováci, a teda na rozdelení týchto dvoch krajín, nič dobré nevidia.

Malo to vôbec význam? | foto: Facebook
Česi sú podľa niektorých na tom lepšie než Slováci | foto: Facebook

 

Naleteli sme? | foto: Facebook
Vraj na tom nie sme lepšie | foto: Facebook

 

V susednom Česku si vznik Československa uctievajú aj po rozdelení spoločného štátu. Prezident v tento deň ocení najvýznamnejšie osobnosti a udelí im najvyššie štátne vyznamenania. Rád Bieleho leva dostali in memoriam prvorepublikoví generáli Josef Bílý, Stanislav Čeček a Karel Husárek, bojovník proti nacizmu Jan Gajdoš a predseda troch česko-slovenských vlád Antonín Švehla.

Chodci v Bratislave zažívajú adrenalín. Túto hrôzu tam majú deň čo deň

Na Slovensku sme si pripomenuli v utorok 100. výročie prijatia Deklarácie slovenského národa v Turčianskom sv. Martine z roku 1918. Podľa expremiérky a sociologičky Ivety Radičovej by sme si mali vážiť spoločnú históriu. Podľa jej slov „je dôležité vedieť, odkiaľ kráčame. Spojenie bolo pre nás odrazovým mostíkom, aby sme sa posunuli z pozície národa, ktorý má vlastné územie, vlastné hranice, symboliku a s vlastné vládnutie v rukách,“ vyjadrila sa v médiách I. Radičová

VIDEO: Reklamy, ktoré pobavia. Takto nás lákali kedysi automobilky

Ján Baránek

Politológ Ján Baránek je presvedčený, že Česi sa právom hlásia k 28. októbru na rozdiel od Slovákov: „30.10. bola Martinská deklarácia a dovtedy sa ešte nevedelo, čo sa stalo v Prahe, neboli také výdobytky technológie ako dnes, komunikácia bola vtedy podstatne ťažšia. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa my hlásime k 30. októbru,“ uviedol pre hlavne.sk J. Baránek. Martinská deklarácia podľa jeho slov naštartovala novú cestu pre Slovensko. „To, čo sa dialo v Martine, bol nezávislý akt od udalostí v Českej republike, tam sa stretlo 150 – 200 politických činiteľov zo Slovenska a oni naozaj nevedeli, čo sa deje v Prahe. Dokonca Maďari, podľa dochovaných prameňov, poslali do Martina pluk. Aj to je dôvod, prečo sme si pripomenuli práve 30. október 1918,“ uzavrel J. Baránek.

Páčil sa Vám článok? Pridajte sa k nám na facebooku – viac informácií nájdete TU

Môže vás zaujímať

MATOVIČ: Pre všetky hromadné podujatia budú platiť rovnaké podmienky