Nesprávne kúrenie produkuje veľa škodlivých emisií

Ilustračné foto

foto: Pixabay.com

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) ukončil projekt Zlepšenie kvality účtov emisií do ovzdušia a rozšírenie poskytovaných časových radov. V spolupráci so Štatistickým úradom SR prvýkrát prieskumom zistili aktuálnu situáciu v individuálnom vykurovaní domov a bytov tuhými palivami (drevo, uhlie, brikety) v najviac ohrozených oblastiach Slovenska so zhoršenou kvalitou ovzdušia.

„Bol to pilotný grantový program na takéto rozsiahle osobné zisťovanie s mnohostranovým dotazníkom. Prekvapil nás starý vek spaľovacích zariadení a používanie množstva nekvalitného dreva. Teda nesprávne kúrenie produkuje veľa škodlivých emisií. V budúcnosti chceme projekt realizovať s väčšou vzorkou 5000 domácnosti,“ konštatovala na štvrtkovej tlačovej konferencii vedúca odboru emisie a biopalivá SHMÚ Janka Szemesová.

Správne kúrenie šetrí náklady aj životné prostredie

Z údajov od 1549 domácnosti z oblastí najväčšieho podielu individuálneho vykurovania tuhými palivami vyplynulo, že 90 percent spaľuje drevo. Z nich 49 percent ho nesprávne skladuje a nesuší pred použitím, 56 percent vykuruje zastaraným spôsobom (klasické kotle, kachle, krby, pece). To spôsobuje nedokonalé horenie, produkuje vysoké percento znečisťujúcich a zdravie poškodzujúcich látok a výrazne zhoršuje lokálnu kvalitu ovzdušia v zimných mesiacoch (smogové situácie).

Najviac spolupracujúcich domácností bolo zo Žilinského (364), Banskobystrického (352), Prešovského (245), najmenej z Bratislavského kraja (21). Ich priemerná ročná spotreba dreva bola 8,7 tony, priemerný vek kotlov na tuhé palivo vyše 12 rokov, krbových kachieľ a pecí až okolo 21 rokov.

Domácnostiam, ktoré si kúria samy, zdražejú energie miernejšie

„Získali sme doteraz nedostupné informácie. Z nich sme pripravili štruktúru kotlov a zariadení, ktorú sme implementovali do novej metodiky. Použili sme aj nové emisné faktory, harmonizované s modelom kvality ovzdušia. V rámci metodiky sme aktualizovali priemernú energetickú potrebu domácností,“ uviedla špecialistka pre životné prostredie SHMÚ Ivana Ďuricová.

Hlavným zámerom projektu bola implementácia európskeho nariadenia o evidencii a reportovaní údajov o emisiách znečisťujúcich látok zhoršujúcich kvalitu ovzdušia a skleníkových plynov s dosahom na klimatické zmeny. Zvlášť dôležité je získavať kvalitné údaje o domácnostiach s individuálnym vykurovaním. Tie sú najväčším prispievateľom emisií jemných prachových častíc PM 2,5 v národnej bilancii, ktoré sú schopné prenikať hlboko do pľúc a vstúpiť do krvného obehu, čo spôsobuje respiračné ochorenia. Takéto vykurovanie produkuje aj častice PM 10, BC – čierny uhlík, ťažké kovy aj ďalšie emisie.

Ceny elektriny a plynu pre koncových odberateľov v blízkom období narastú

Ministerstvo životného prostredia SR pripravuje stratégiu na zníženie emisií v podobe podpory výmeny starých kotlov (tzv. kotlíková dotácia). Je to v súlade s plnením redukčných záväzkov SR pre roky 2020 a 2030.

Náklady na projekt realizovaný od februára 2017 do septembra 2018 boli takmer 88.500 eur, z toho 30 percent zabezpečili riešitelia, 70 percent Eurostat.

Môže vás zaujímať

Čaputová prijala novú veľvyslankyňu USA