Jednou vetou

NKÚ: Dlh za rekonštrukciu zimného štadióna riešila Bratislava nezákonne

Zimný štadión Ondreja Nepelu.

Foto: TASR/archív

Komplexná rekonštrukcia bratislavského Zimného štadióna Ondreja Nepelu v hodnote takmer 100 miliónov eur nebola garantovaná rozpočtom samosprávy hlavného mesta Bratislavy a nebola krytá ani v rozpočte jej príspevkovej organizácie – Generálny investor Bratislavy (GIB).

Ako ďalej v tlačovej správe informuje Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR, mesto i príspevková organizácia tak pri uzatváraní zmlúv o rekonštrukcií štadióna konali v rozpore so zákonom. Najvyšší kontrolný úrad poukazuje tiež na protizákonné riešenie splácania 27-miliónového dlhu za modernizáciu zimného štadióna cez kapitálové výdavky. Tie podľa úradu môžu slúžiť len na nové investície, nie na splácanie starých dlhov.

Kontrolóri označili za významný nedostatok i nesprávne zaúčtovanie úveru, čo malo za dôsledok nielen zavádzanie verejnosti o reálnej zadlženosti slovenskej metropoly, ale aj obchádzanie povinností pri prekročení zákonnej, 60-percentnej hranice celkovej zadlženosti mesta. „Pre podozrenie zo spáchania trestného činu skresľovania údajov hospodárskej i obchodnej evidencie odstúpi národná autorita pre oblasť externej kontroly svoje zistenia orgánom činným v trestnom konaní,“ informoval NKÚ.

Úrad pripomína, že vtedajšie vedenie mestskej organizácie GIB podpísalo v roku 2009 zmluvy o dielo bez toho, aby malo dostatočné finančné krytie vo svojom rozpočte. „Zastupiteľstvo hlavného mesta totiž v roku 2008 len zobralo na vedomie informáciu o chystanej rekonštrukcii za 40 miliónov eur. Konečná cena vrátane dodatkov však nakoniec dosiahla 96 miliónov eur. Takéto finančné prostriedky však neboli vopred schválené mestským zastupiteľstvom, čo viedlo k nesplácaniu záväzkov a zadlženiu mestskej inštitúcie,“ konštatuje NKÚ. Následné sankcie za oneskorené platby a poplatky z pohľadávok, ktoré postúpili veritelia privátnej banke, predstavovali podľa úradu do roku 2018 sumu 2,5 milióna eur. Podľa úradu tak zo strany zástupcov bratislavskej samosprávy došlo k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami a porušeniu finančnej disciplíny. „V zmysle zákona mal subjekt verejnej správy vyvodiť zodpovednosť voči zamestnancovi, ktorý takúto škodu spôsobil, to sa však nestalo,“ uvádza NKÚ.

Ako výrazne neštandardné, vysoko rizikové a v rozpore so zákonom hodnotí úrad aj vysporiadanie dlhu vo výške 27 miliónov eur zo strany mesta voči svojej organizácii. „Slovenská metropola sa totiž v rokoch 2010 až 2011 zaviazala, že ho bude uhrádzať kapitálovými transfermi GIB-u, ktorý následne splácal úver banke. Kapitálové finančné prostriedky však môžu slúžiť len na nové investície, nie na splácanie dlhov,“ uvádza NKÚ. Navyše, prevzatie úveru príspevkovou organizáciou bolo podľa kontrolórov v rozpore so zákonom, pretože príspevkové organizácie samosprávy nemôžu prijať dlh v podobe bankového úveru. „Na seba ho môže prevziať len mesto ako zriaďovateľ, ktoré však tento úver nevykazovalo vo svojom účtovníctve. Takýto stav skresľoval celkový dlh mesta – uvádzal nesprávnu výšku, čo mohlo mať vplyv napríklad aj na bezproblémový prístup bratislavskej samosprávy k úverom,“ informuje úrad.

NKÚ v tejto súvislosti konštatuje, že takýto postup obchádzal zákonné pravidlá týkajúce sa zadlženosti, pretože mesto Bratislava bolo už vtedy zadlžené nad prípustnú hranicu 60 % bežných príjmov za prechádzajúci rok. Započítaním dlhov GIBu by sa prekročenie povoleného dlhového stropu podľa úradu ešte navýšilo.

Kontrola v mestskej príspevkovej organizácii podľa úradu poukázala na zle nastavené pravidlá a postupy týkajúce sa nakladania s majetkom medzi ňou a bratislavskou samosprávou. „Príkladom je rekonštrukcia Mestskej galérie sídliacej v Mirbachovom paláci z roku 2012. GIB ju zaúčtoval až o päť rokov neskôr a hlavné mesto toto zhodnotenie majetku nezaúčtovalo vôbec. O nezrovnalostiach v účtovníctve svedčí aj zistenie, že GIB má v evidencii majetok v hodnote viac ako 72 miliónov eur, ku ktorému nemá žiadne doklady a nevie ho jednoznačne identifikovať. Zmarené investície – teda náklady na projekty, ktoré sa nikdy nerealizovali predstavujú hodnotu až milión eur,“ uvádza NKÚ. V tejto súvislosti odporúča bratislavskému primátorovi prijať jasné pravidlá nakladania s majetkom medzi mestom a jeho organizáciami. „Nevyhnutné je tiež to, aby mesto malo schválený minimálne trojročný plán investícií, ktoré budú vychádzať zo strategických dokumentov slovenskej metropoly a strednodobý plán sa bude pravidelne v mestskom zastupiteľstve pravidelne vyhodnocovať a aktualizovať,“ dodal úrad.

Najvyšší kontrolný úrad SR sa v kontrolnej akcii zameral na bratislavskú samosprávu, konkrétne na majetkové vzťahy medzi mestskými organizáciami a samotným hlavným mestom ako ich zriaďovateľom. Predmetom kontroly za obdobie rokov 2011 až 2018 bola spoločnosť Generálny investor Bratislavy, ktorá je príspevkovou organizáciou mesta. Pre slovenskú metropolu plní funkciu investora a verejného obstarávateľa pri nových stavbách či rekonštrukciách nehnuteľností vo vlastníctve samosprávy. Jednou z takýchto investičných akcií bola práve aj rekonštrukcia zimného štadióna za takmer 100 miliónov eur počas rokov 2009 až 2011.

Môže vás zaujímať

MATOVIČ: Pre všetky hromadné podujatia budú platiť rovnaké podmienky