NKÚ: Slovensko nevyužíva prostriedky na odkanalizovanie dostatočne efektívne

Ilustračné foto

TASR

Budovanie novej kanalizácie na Slovensku je často predražené, upozorňuje vo svojej správe Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Pri kontrole 26 subjektov zistil, že v niektorých prípadoch sa z európskych a štátnych peňazí zaplatilo až desaťnásobne viac, ako je trhová cena. Problémom ostáva aj nízka pripojiteľnosť obyvateľov na kanalizačné siete, za ktorú môžu Slovensku hroziť sankcie zo strany Európskej únie (EÚ).

„Kontrolóri identifikovali značné rezervy v dosahovaní maximálnej hospodárnosti pri využití slovenských a európskych finančných prostriedkov,“ upozorňuje NKÚ. Pri kontrole porovnával sumy, ktoré za budovanie novej kanalizácie zaplatili obce a vodárenské spoločnosti, s trhovými cenami. Za pozitívum úrad považuje, že dĺžka novovybudovaných sietí je oproti plánu o 30 percent vyššia.

Pripojiteľnosť obytných komplexov na nový systém sa, naopak, pohybuje na úrovni 50 percent požadovaného stavu. „Najčastejším dôvodom, prečo sa obyvatelia nepripájali na nové kanalizácie, bol nedostatok finančných prostriedkov na vybudovanie prípojky, ktorú si obyvatelia musia zabezpečiť na vlastné náklady. V prevažnej miere sa nepripájali ľudia vyššieho veku, respektíve nízkopríjmové skupiny,“ zistili kontrolóri.

Nejednotná kontrola pripojení na existujúce kanalizácie

NKÚ preto odporúča lepšie využívanie motivačných prvkov. Ide napríklad o možnosť úhrady za pripojenie formou splátkového kalendára alebo zavedenie takej ceny stočného, ktorá by bola nižšia ako náklady na vývoz žumpy. „Na mieste je aj úvaha o systémovej zmene pohľadu na verejnú kanalizáciu, ktorá by spočívala v zavedení poplatku za produkciu odpadových vôd bez ohľadu na to, či je občan na ňu napojený, alebo nie,“ konštatuje.

Kontrolóri zároveň zistili, že Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR nedostatočne usmerňovalo okresné úrady, ako postupovať pri kontrole vlastníkov, ktorí boli povinní pripojiť sa. „Pre správne a objektívne uplatňovanie zákonných povinností okresných úradov v tejto oblasti sú nevyhnutné jednotné usmernenia ministerstvom a jednotná metodika,“ myslí si NKÚ.

Väčšina obcí zas podľa úradu systematicky nekontrolovala odvoz obsahu žúmp a ich tesnosť. „Častým dôvodom je fakt, že takéto kontroly sú občanmi vnímané negatívne a môžu mať nepriaznivý vplyv na zvoliteľnosť starostov a poslancov do orgánov miestnej samosprávy,“ zdôvodňuje. Zároveň upozorňuje, že zanedbávanie kontrol môže ohroziť kvalitu podzemných a povrchových vôd na Slovensku. MŽP preto odporúča, aby iniciovalo nápravu negatívneho stavu legislatívnymi zmenami.

Obce nad 2000 obyvateľov bez kanalizácie

NKÚ tiež konštatuje, že Slovensko si nesplnilo záväzok voči EÚ v oblasti odkanalizovania všetkých aglomerácií nad 2 000 obyvateľov do 31. decembra 2015. „Taktiež nebolo zabezpečené ani požadované čistenie odpadových vôd v zmysle tohto záväzku,“ dodáva a upozorňuje, že neplnenie cieľov odkanalizovania môže okrem environmentálnej záťaže viesť aj k sankciám zo strany Únie.

Úrad pritom upozorňuje na riziko, že údaje predkladané EÚ nemusia byť kompletné a spoľahlivé. Na Slovensku totiž zatiaľ chýba evidencia, ktorá by preukazovala, ako má každá nehnuteľnosť na Slovensku riešené nakladanie s komunálnymi odpadovými vodami.

NKÚ odporúča MŽP, aby iniciovalo rokovania s Úniou o úprave termínu pre splnenie tohto záväzku. Okrem toho by malo o stave jeho plnenia pravidelne informovať vládu. Úrad zároveň zobral na vedomie, že počas kontrol, ktoré sa týkali obdobia od rokov 2007 až 2017, evirorezort vypracoval návrh novely vodného zákona. „Jeho zmeny korešpondujú s viacerými odporúčaniami kontrolného úradu,“ hovorí. Zákon vstúpil do platnosti 15. marca 2018.

Môže vás zaujímať

Je Galko intrigán, alebo neviniatko? Okrem Mihála o minulosti v SaS prehovorili aj ďalší