Jednou vetou

Novú vládu čaká v lete ťažká skúška. Poslanci budú voliť generálneho prokurátora

Úrad vlády SR
Budova Úradu vlády na Nám. Slobody v Bratislave

Foto: TASR

Novú vládu čaká ťažká skúška už v letných mesiacoch, počas ktorých bude hľadať a voliť nového generálneho prokurátora. Hoci budúci premiér Igor Matovič (OĽaNO) spomína prípadnú ústavnú väčšinu v parlamente najmä v súvislosti s bezpečnostnými previerkami sudcov, viaceré strany deklarujú presadenie zmien aj na generálnej prokuratúre (GP). Jej súčasnému šéfovi Jaromírovi Čižnárovi totiž v júli uplynie funkčné obdobie.

V praxi sa však môže predĺžiť dovtedy, kým poslanci nezvolia jeho nástupcu. V súvislosti s prokuratúrou sa často hovorí napríklad o rozšírení okruhu oprávnených osôb či inštitúcií, ktoré by mohli navrhovať vlastných kandidátov.

Nadácia Zastavme korupciu však pripomína, že problematické môžu byť aj príliš silné kompetencie šéfa prokuratúry, ktorý prakticky môže vstúpiť do akéhokoľvek trestného konania svojich podriadených. „Najkľúčovejšia je voľba generálneho prokurátora, ktorá je v súčasnosti príliš politická. To by sme my navrhovali zmeniť, aby vrcholové posty zastávali nezávislí odborníci. Druhou kľúčovou oblasťou je možno oslabiť príliš silnú moc generálneho prokurátora, prípadne zaviesť väčšiu kontrolu jeho rozhodnutí. Prakticky totiž môže šéf prokuratúry zasiahnuť do akéhokoľvek trestného konania, ktoré vedie jeho podriadený či už okresný, alebo krajský prokurátor,“ uviedla riaditeľka nadácie Zuzana Petková ešte v januári pre agentúru SITA.

Voľbu šéfa prokuratúry pripomína aj organizácia Via Iuris. Podľa nej ide o jednu z najkľúčovejších udalostí tohto roka. „Jednou z najočakávanejších udalostí v roku 2020 bude, samozrejme, voľba nového generálneho prokurátora, preto by kľúčovou témou spravodlivosti mal byť kvalitný výber pri obsadzovaní tohto postu. Výrazne by pomohlo stransparentnenie celej voľby, ako napríklad rozšírenie zoznamu osôb, ktoré môžu navrhovať kandidátov na post generálneho prokurátora, verejné vypočutie kandidátov v ústavnoprávnom výbore za účasti zástupcov prezidenta a zástupcov navrhujúcich subjektov či voľba kvalifikovanou väčšinou poslancov,“ pripomína mimovládka Via Iuris. Tá v súčasnosti spolupracuje na zmenách v spolu s generálnou prokuratúrou.

Prokuratúra totiž zriadila koncom augusta 2019 vlastnú pracovnú skupinu, ktorej cieľom je priniesť konkrétne opatrenia. Zástupcu v nej má Súdna rada SR, GP, Rada prokurátorov, Ministerstvo spravodlivosti SR a tiež mimovládna organizácia Via Iuris a aj splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti. Cieľom skupiny je podporiť také zmeny na prokuratúre, ktoré by podporili jej nezávislosť od výkonnej moci a zvýšili jej transparentnosť.

Generálneho prokurátora menuje a odvoláva prezident na návrh Národnej rady SR. Systém voľby šéfa inštitúcie je obdobný ako v prípade ústavných sudcov. Platí, že na zvolenie potrebuje kandidát získať nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, najmenej však 39. Viaceré inštitúcie sú za to, aby sa zmenil aj tento spôsob a poslanci by museli hľadať minimálne kvalifikovanú väčšinu, teda 76 hlasov.

Môže vás zaujímať

DRUCKER: Minister Krajčí je nám na nič a mal by hodiť uterák do ringu