Aktualizované: Obhajca Rybaniča dal prejudiciálnu otázku, má smerovať do Luxemburgu

Poslanec za stranu SAS Jozef Rajtár a jeho poslanecký asistent Filip Rybanič

zdroj: TASR

Obhajca poslaneckého asistenta Filipa Rybaniča Marek Para predložil na utorkovom pojednávaní na Okresnom súde Bratislava V. tzv. prejudiciálnu otázku. Na jej základe má Súdny dvor EÚ v Luxemburgu preskúmať, či Filip Rybanič nie je whistleblower, a teda nemal by byť vôbec postihovaný.

aktualizované: 14:15

Otázku Súdnemu dvoru EÚ v Luxemburgu musí predložiť slovenský súd. „Predpokladom obžaloby je, že Filip R. zaznamenal údaje o podozrivých transakciách a signalizoval to navonok. Vzhľadom na tento predpoklad obžaloby máme precedensy európskych súdov, napr. prípad Guja vs. Moldavsko, kde Európsky súd pre ľudské práva rozhodol o tom, že jeho prepustenie zo zamestnania bolo neoprávnené,“ povedal pre TASR poslanec NR SR Jozef Rajtár (SaS).

Európska únia chráni whistleblowerov

Podľa jeho slov EÚ veľmi prísne postihuje pranie špinavých peňazí či legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. „Pri ľuďoch, ktorí sa podieľajú na odhaľovaní takýchto skutkov, si EÚ si dáva záležať na tom, aby ich ochraňovala. Preto očakávame, že tento prípad bude úplne jednoznačný,“ uviedol Rajtár.

Na utorkové pojednávanie sa mali dostaviť aj súdni znalci, jeden z nich sa však ospravedlnil. Ako svedok mal vypovedať aj Rajtár, ale nestalo sa. „Lebo sudkyni sa z pošty ešte nevrátilo potvrdenie, že som prevzal predvolanie,“ vysvetlil poslanec.

Ďalšie pojednávanie v marci

Sudkyňa zároveň odmietla námietku zaujatosti, ktorú podala obhajoba. Súd Bratislava V. totiž žaluje aj poslanca Alojza Baránika (SaS), ktorý je dôverníkom Rybaniča Ďalšie pojednávanie je naplánované na 1. marca.

Rybanič čelí obžalobe z trestného činu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. V prípade dokázania viny môže stráviť za mrežami tri až osem rokov.

Podľa medializovaných informácií mal Rybanič ako zamestnanec komerčnej banky preniknúť do účtu šéfa rezortu vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD). Údaje z tohto účtu sa potom objavili v niektorých médiách.

Podľa ministerstva nešlo o whistlebowing

Ministerstvo vnútra (MV) SR v reakcii uviedlo, že zákon o whistleblowingu je účinný od roku 2015 a v prvom rade riešil vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. „O whistleblowing by v tomto prípade išlo, keby takto získané pravdivé informácie asistent poslanca Jozefa Rajtára posunul banke, finančnej polícii alebo prokuratúre. To sa však nestalo. Naopak, na radu svojho šéfa poslanca Rajtára pozmenené informácie posunul novinárom. A jeho cieľom bolo vyrobiť politickú kauzu. Navyše si pán Filip R. pozrel účty aj ďalších osôb,“ odkázal rezort.

MV pripomína, že všetky operácie v súvislosti s kúpou akcií B.A. Haus sa odohrali na jednom a tom istom účte. „Teda pôžička od banky na kúpu podielu, ako aj zaplatenie za samotné akcie, čo pán Filip R. novinárom zamlčal. O tom, že spáchal trestný čin, nikto nepochybuje a so závermi vyšetrovania, ktoré iniciovala samotná banka, sa stotožnila aj prokuratúra, ktorá podala obžalobu,“ dodalo ministerstvo.

Môže vás zaujímať

Skauti na Slovensko opäť prinesú symbol lásky a nádeje – svetlo z Betlehema