Voľby pred 20 rokmi zmenili Slovensko. Mečiara vystriedal Dzurinda

Mečiarova rozlúčka v relácii "Ako ďalej, pán premiér" v roku 1998 (vľavo), na 8 rokov preberá vedenie krajiny Dzurinda (vpravo)

fotokoláž Hlavne.sk/TASR, Youtube.com

Americká štátna sekretárka Madeleine Albrightová povedala v roku 1997 o Slovensku, že je „čiernou dierou na mape Európy“. Reagovala na narastajúce obavy medzinárodného spoločenstva, že vtedajší premiér Vladimír Mečiar spraví zo Slovenska ďalšie Bielorusko. História sa našťastie vybrala iným smerom. Poďte si zaspomínať, čo sa stalo pred dvadsiatimi rokmi...

Oheň zúfalstva aj nádeje: Jan Palach by sa tento rok dožil 70-tky

Takto pred dvadsiatimi rokmi sa konali doteraz azda najvýznamnejšie voľby v dejinách mladého Slovenska (presnejšie 25. a 26. 9. 1998).

Vladimír Mečiar bol iba s krátkou prestávkou prvým a tretím premiérom samostatného Slovenska. Svoju moc si udržiaval často autoritárskym spôsobom, náhodne na pracovnom stole nachádzal spisy spolupracovníkov ŠTB, ktoré mohol využiť voči politickým oponentom, ale pritom zostal miláčikom pospolitého ľudu.

Film Mečiar patrí medzi 15 najlepších európskych dokumentov

Za Mečiarovej vlády medzi rokmi 1994 a 1998 došlo k únosu Michala Kováča ml., ako aj k vražde Róberta Remiáša. Dá sa konštatovať, že Slovensko sa stále väčšmi vzďaľovalo civilizovaným západným krajinám. V novembri 1996 dokonca prišiel demarš z Európskej únie.

V tomto období prišlo na divoké privatizácie, prepojenia tajných služieb s mafiou a kontroverzné Mečiarove amnestie, ktoré boli dlhé desaťročia výsmechom akejkoľvek spravodlivosti. K ich zrušeniu došlo až po rokoch, v apríli 2017.

August 1968. Ako dnes vyzerajú miesta, na ktorých išlo o život?

Európa, alebo koniec demokracie

Mnohým Slovákom bolo v roku 1998 jasné, že tohoročné voľby rozhodnú o budúcnosti štátu. Ďalšie víťazstvo Vladimíra Mečiara mohlo navždy zmariť nádej o vstupe do NATO a Európskej únie.

Výnimočné knihy, ktoré by ste si za život určite mali prečítať

Mečiar pochopiteľne nechcel ani len počuť, že by voľby prehral a robil čokoľvek preto, aby sa udržal pri moci. Do kampane nasadil rôzne kalibre, peniaze nehrali rolu. Podporiť ho prišla napríklad nemecká modelka a herečka Claudia Schiffer (video nižšie), za čo premiér údajne takmer 4 milióny slovenských korún.

Cez predvolebný víkend sa na mítingoch objavili aj hviezdy filmového plátna Claudia Cardinale a Gérard Depardieu. Jean-Paul Belmondo svoju účasť zrušil a rovnako tak urobil aj vtedy populárny hudobník DJ Bobo. V jeho prípade išlo o pokus HZDS osloviť mladých ľudí a prvovoličov.

Jeden Mečiar a všetci proti nemu

Politici hľadali riešenia, ako Mečiara odstaviť a tak sa spojili. Päť strán – Demokratická únia (DÚ), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Demokratická strana (DS), Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) a Strana zelených na Slovensku (SZS) vytvorilo jediný projekt – Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK).

Jeden komunista, druhý hajzel. Aj poslancovi občas rupnú nervy

„Dnes nie je dôležité, či sa opozícia delí na pravicu a ľavicu, lebo koalícia hrabe oboma rukami,“ vyhlásil vtedajší podpredseda KDH Mikuláš Dzurinda a neskôr hovorca SDK. Hlavným heslom demokratickej koalície bolo: „SDK – Skutočná šanca na zmenu“.

Šéf ŠtB Alojz Lorenc si obzeral pomôcky pre gazdinky

Skupinu demokratických strán podporovali rôzne známe osobnosti, napríklad bývalý prezident Michal Kováč, hokejista Peter Šťastný, ale aj herci a komici Štefan Skrúcaný, Stano Dančiak, Rasťo Piško, Milan Lasica, Július Satinský, Milan Markovič, či speváčka Marika Gombitová.

„S pánom bohom, idem od vás…“

25. a 26. septembra 1998 sa Slováci vybrali k volebným urnám, aby rozhodli o budúcnosti svojej krajiny. Účasť bola rekordná, až 84,24%. Pri žiadnych ďalších voľbách sa to doteraz nepodarilo zopakovať.

Voľby by podľa najnovšieho prieskumu vyhral Smer-SD pred SaS a SNS

Karty boli rozdané. Mečiarovo HZDS tesne zvíťazilo nad Slovenskou demokratickou koalíciou pod vedením Mikuláša Dzurindu (27% a 26,33%), lenže ani s pomocou svojich koaličných partnerov z predchádzajúceho volebného obdobia nebolo schopné zostaviť vládu.

Počet mandátov jednotlivých strán, ktoré získali aspoň 5% hlasov. Foto: sk.wikipedia.org

Rokovania trvali viac ako mesiac. Viedli k vzniku koaličnej zmluvy, ktorú podpísali 28. októbra 1998 šéfovia nových vládnych strán, Mikuláš Dzurinda (SDK), Jozef Migaš (SDĽ), Rudolf Schuster (SOP) a Béla Bugár (SMK).

Mečiar sa s národom teatrálne rozlúčil. pripomenul, že všetko robil naplno a pre ľudí. Ostala len „korzička“ a byt, na záver zaspieval a skormútene zamával na obrazovkách Slovenskej televízie. S ním skončila aj dovtedy tendenčná až propagandistická relácia „Ako ďalej, pán predseda vlády“, ktorej reprízu mali prikázanú sledovať aj zamestnanci kúpeľov v Piešťanoch, ktoré sprivatizoval Karol Martinka.

Prezidentský prieskum: Najvyššie šance má Mistrík

Prišla nová éra. Mikuláš Dzurinda sa stal novým predsedom vlády a spolu s ďalšími politikmi priviedli Slovensko do Severoatlantickej aliancie, ako aj do Európskej únie.

Skončil sa mečiarizmus?

Momentálna podpora na prezidentskú kandidatúru bývalého Mečiarovho ministra spravodlivosti (pôsobil v r.2006 – 2010) Štefana Harabina, ale aj nebývalá pozornosť, ktorá sa Vladimírovi Mečiarovi dostáva v tzv. „alternatívnych“, často konšpiračných médiách, svedčia o tom, že Mečiar a jeho politickí súputníci ešte nepovedali posledné slovo.

Bratislava je lepšia dedina. Porovnali sme čakárne na železniciach

Môže vás zaujímať

Prezidentskí kandidáti: Ako budú tráviť Vianočné sviatky?