Odborníci radia, ako deti chrániť pred mrazmi

Oblečenie a krémovanie pokožky môžu deti ochrániť pred omrzlinami

foto: pixabay.com

Viacvrstvové oblečenie, ale aj ochrana pokožky pred mrazmi krémovaním - to sú rady, ktoré v týchto dňoch v súvislosti s mrazivým počasím odporúčajú rodičom detí odborníci z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici. Upozorňujú, že imunitný systém detí je v štádiu vývoja, takisto nemajú vyvinutú správnu termoreguláciu a ich pokožka je veľmi citlivá na mrazivé teploty vzduchu.

„Tak ako v letnom období chránime pokožku detí pred nadmerným slnečným žiarením, v zime je potrebné chrániť ich pokožku pred omrznutím. Pokožku vystavenú priamemu vplyvu vonkajšieho ovzdušia je potrebné natrieť minimálne pol hodinu pred odchodom do vonkajšieho prostredia mastnejším krémom s nízkym obsahom vody,“ uviedla Katarína Slotová z banskobystrického RÚVZ.

Napriek týmto opatreniam a vhodnému viacvrstvovému oblečeniu sa neodporúča dojčatám, teda deťom do jedného roka, pobyt vonku pri teplote vzduchu nižšej ako -5 stupňov Celzia. Deti do troch rokov veku by pri takejto teplote nemali byť dlhšie vonku ako jednu hodinu a pri teplote nižšej ako -10 stupňov Celzia sa pobyt batoľatám ani deťom predškolského veku vo vonkajšom prostredí neodporúča.

Nevyhovujúca je v zime aj kvalita ovzdušia

„Najvhodnejší čas na prechádzky a hry počas dňa je poludnie, kedy je teplota vzduchu obyčajne najvyššia,“ dodala Slotová s tým, že v zimnom období je často nevyhovujúca aj kvalita vonkajšieho ovzdušia najmä v dôsledku vysokých koncentrácií prachových častíc.

Ich limitná hodnota je často opakovane prekračovaná vo viacerých lokalitách Slovenska, medzi inými aj v Banskej Bystrici, Žiari nad Hronom, Žiline, Martine, Ružomberku, Jelšave, Prievidzi, Handlovej, Bystričanoch, Prešove či Košiciach. Slotová upozornila, že deti patria v tomto smere k vysoko rizikovým skupinám.

Vysvetlila, že deti predýchajú v pokoji viac vzduchu na kilogram hmotnosti tela ako dospelí. Zároveň majú väčšiu tendenciu byť fyzicky aktívnejšie ako dospelí. Ak je teda ovzdušie znečistené, dieťa vdýchne niekoľkokrát viac znečisťujúcich látok na kilogram telesnej hmotnosti ako dospelý. Okrem toho sú dýchacie cesty detí užšie a pľúca, ako aj imunitný systém, sú stále v štádiu vývoja, a tak problémy následkom vdychovania znečisťujúcich látok sú u nich závažnejšie, dlhšie trvajúce a ich dôsledky sa môžu prejaviť až v dospelom veku.

„Z hľadiska ochrany zdravia detí je preto v prípade nevyhovujúcej kvality vonkajšieho ovzdušia potrebné rešpektovať informácie a upozornenia prostredníctvom smogového varovného systému a dodržiavať odporúčané opatrenia,“ vysvetlila odborníčka s tým, že ide najmä o obmedzenie pobytu vo vonkajšom prostredí, aktivít a športovania spojených so zvýšenou ventiláciou vzduchu, obmedzenie vetrania v interiéri najmä u detí s výskytom alergií a astmy. Takisto odporúča nezdržiavať sa v interiéroch so zhoršenou kvalitou ovzdušia následkom fajčenia, lepenia, natierania, maľovania a pod.

Môže vás zaujímať

Lajčák bude na Rade EÚ v Luxemburgu rokovať o Afganistane a Sýrii