Týmto sudcom končí funkčné obdobie!

Po 12 rokoch sa na Ústavnom súde udejú veľké zmeny

autorská koláž hlavne.sk, TASR

Pozrite sa, ktorým sudcom Ústavného súdu končí o pár dní funkčné obdobie a miesto nich zvolí parlament nových sudcov.

Zmätení poslanci, Ústavnoprávny výbor je v patovej situácii

Ide o zásadnú obmenu, keďže v polovici februára odíde 9 z 13 sudcov. Je na mieste podľa niektorých odborníkov na Ústavné právo, aby parlament rozhodoval rýchlo, nech neochromí činnosť Ústavného súdu SR.

Vo funkcii na Ústavnom súde končí jeho predsedníčka Ivetta Macejková (61). Po skončení má mať namierené na Najvyšší súd do Bratislavy, kde pôsobila aj predtým. Počas výkonu funkcie predsedníčky Ústavného súdu mala pôsobenie na NS SR prerušené. Pred Vianocami už predala zariadenie služobného bytu v Košiciach Kancelárii Ústavného súdu. Jej príjem za rok 2017 bol podľa majetkového priznania verejných funkcionárov 47 322 eur. Vlastní dva rodinné domy, vinicu, klenoty a šperky, investuje do umeleckých diel. V majetkovom priznaní uviedla aj pôžičky.

Najbohatší kandidát na prezidenta: Tie majetky vás dostanú!

Ivetta Macejková sa narodila v Bratislave. Vysokoškolské štúdium ukončila v roku 1981 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v roku 1982 získala diplom doktor práv. Po skončení vysokoškolského štúdia pracovala ako podniková právnička v Pozemných stavbách Bratislava. V justičných službách pracuje od roku 1992, a to na Krajskom súde v Bratislave, na Okresnom súde Bratislava – vidiek, kde zastávala aj funkciu podpredsedníčky a predsedníčky súdu. V rokoch 1997 – 2006 bola predsedníčkou Krajského súdu v Bratislave. Po voľbách v roku 2006 sa o nej hovorilo ako o potenciálnej ministerke spravodlivosti, stal sa ním napokon Štefan Harabin. V rokoch 2006 – 2007 pôsobila na Najvyššom súde, odkiaľ odišla v roku 2007 na Ústavný súd, ktorého je predsedníčkou.

Ivetta Macejková | foto: TASR

Hnus, ktorý stále neskončil. Sledovanie novinárov tu bolo aj v minulosti.

Na odchode je aj podpredseda Ústavného súdu SR Milan Ľalík (65). Podobne ako Ivetta Macejková má prerušené pôsobenie na Najvyššom súde SR počas vykonávania funkcie sudcu na Ústavnom súde. Milan Ľalík je považovaný za sympatizanta Š. Harabina. Veľa sa riešilo najmä jeho rozhodnutie ohľadom sudkyne Miriam Bovorovej Sninskej, ktorá mala brať podľa medializovaných správ úplatok vo forme zateplenia domu, čo súdy nakoniec neodsúdili. Sudkyňa po verdiktoch súdov napadla niekdajšieho politika D. Lipšica, ktorý v televízii počas stíhania uviedol, že „považuje za absurdné, že trestne stíhaná sudkyňa pojednáva a je to iba dôkaz toho, že v dnešnej justícii majú skorumpovaní sudcovia navrch“. Senát ÚS SR pod vedením M.Ľalíka prikázal Krajskému súdu v Trenčíne, aby jej vyplatili nemajetkovú ujmu 5 000 eur.  Milan Ľalík ako podpredseda Ústavného súdu SR zarobil v roku 2017 podľa majetkového priznania 46 116 eur. Sudca vlastní v Bratislave polyfunkčný dom so záhradou aj byt, má aj dom v Revúcej, či chalupu.

Kandidáti na Ústavný súd: Fica takmer roztrhali a podraz od Žitňanskej

Milan Ľalík sa narodil vo Zvolene. Vysokoškolské štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach ukončil v roku 1977.  1. augusta 1977 nastúpil ako justičný čakateľ na Okresný súd Martin. Od 1. júla 1979 pôsobil na Okresnom súde Banská Bystrica a od 1. januára 1980 na Krajskom súde v Banskej Bystrici ako sudca, predseda senátu a zovšeobecňovateľ. Od 1. apríla 1992 do 16. februára 2007 pôsobil na Najvyššom súde Slovenskej republiky. V roku 2002 bol sudcami Slovenskej republiky zvolený do prvej Súdnej rady Slovenskej republiky na obdobie 5 rokov. Od roku 2010 je predsedom skúšobnej komisie pre justičné skúšky a členom vedeckej rady Paneurópskej vysokej školy práva v Bratislave.

Milan Lalík | foto: TASR

Návrat Mečiarovej legendy? Exminister financií spriada nové plány

Vo funkcii končí na Ústavnom súde SR aj Peter Brňák (60). Verejnosť si ho pamätá ešte aj ako poslanca NR SR, v roku 1990 bol zvolený za poslanca parlamentu za Demokratickú stranu, v roku 1992 bol zvolený za SNS a v rokoch 1994 až 2002 bol poslancom HZDS V. Mečiara.  Peter Brňák pracoval na Najvyššom súde a v rokoch 2003 a 2004 bol sudcom Krajského súdu v Bratislave. Pôsobenie na Najvyššom súde má podobne ako I. Macejková a M. Ľalík prerušené.

Peter Brňák | foto: TASR

Exkluzívne: Lukratívny džob! Vieme kam má namierené Kiskov šéf protokolu

Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková (65) sa narodila v Bratislave. Štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ukončila v roku 1977, potom nastúpila na ministerstvo práce a sociálnych veci, kde zastávala v rokoch 1977 – 1995 rôzne posty vrátane funkcie námestníčky ministra a štátnej tajomníčky. Od roku 1995 pracovala na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Od roku 2000 bola sudkyňou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Opätovne bola za sudkyňu Ústavného súdu vymenovaná 16. februára 2007.

Ľudmila Gajdošíková | foto: TASR

Hop, hop malí žiaci. Rajtár a Galko nenápadne na fakulte práva

Sudca Sergej Kohut (78) sa narodil v Užhorode. Právo vyštudoval v roku 1962 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, titul doktora práv mu bol udelený v roku 1968. Po ukončení štúdia nastúpil na Okresný súd Prešov ako čakateľ. V roku 1964 nastúpil na Okresný súd  Banská Bystrica a po absolvovaní justičných skúšok sa stal sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici. Pre údajnú politickú nespoľahlivosť musel odtiaľ odísť, v roku 1975 bol perzekuovaný. V roku 1990 bol rehabilitovaný a nastúpil ako sudca na Krajský súd v Banskej Bystrici.  V jeseni 1992 bol zvolený za sudcu Najvyššieho súdu, kde pôsobil až do februára 2007 na úseku správneho práva ako sudca. V roku 1994 bol uvoľnený na výkon funkcie štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky pôsobil ako predseda senátu a 7 rokov ako predseda správneho kolégia. Za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bol vymenovaný 16. februára 2007.

Sergej Kohut | foto: TASR

Voľby prezidenta? Čistá lotéria, čakajú nás horúce mesiace

Lajos Mészáros (63) sa narodil v Jelke, okres Galanta. Po ukončení vysokoškolského štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1978 sa stal advokátskym koncipientom v Senici nad Myjavou. Od roku 1981 vykonával advokátsku prax. Od roku 1990 bol členom Slovenskej advokátskej komory a bol zvolený za člena kárnej komisie pri Slovenskej advokátskej komore v Bratislave. Od roku 1992 bol poslancom parlamentu.  Sudcom Ústavného súdu sa stal v roku 2000, opätovne ho vymenovali vo februári 2007.

Lajos Mészáros | foto: TASR

Šok pre fanúšikov Drobovej – Gabika, ako si nám toto mohla spraviť?

Marianna Mochnáčová (59) sa narodila v Košiciach. Vysokoškolské štúdium ukončila v roku 1983 na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Po jeho skončení pracovala ako právnička v podnikovej sfére a v štátnej správe.  Od roku 1993 až do roku 2001 pôsobila na Ústavnom súde Slovenskej republiky najprv ako riaditeľka sekretariátu predsedu, neskôr ako vedúca Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky a súdna poradkyňa. Od roku 2001 až do vymenovania za sudkyňu Ústavného súdu Slovenskej republiky pôsobila ako komerčná právnička a advokátka. Z funkcie sudkyne odchádza po dvoch funkčných obdobiach.

Marianna Mochnáčová | foto: TASR

Exkluzívny rozhovor: Duckého som nezabil; odkazuje z Ukrajiny muž obvinený z vraždy

Ladislav Orosz (59) sa narodil v Rožňave. Vysokoškolské štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach ukončil v roku 1982. Bezprostredne po absolvovaní vysokoškolského štúdia pracoval ako vysokoškolský učiteľ na Katedre štátneho a správneho práva Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V rokoch 1993 – 1998 pôsobil aj v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, najprv ako zástupca riaditeľa legislatívneho odboru a od roku 1994 ako vedúci jej detašovaného pracoviska v Košiciach.  V roku 1999 obhájil habilitačnú prácu na tému „Prezident v ústavnom systéme Slovenskej republiky“ a získal titul docenta na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.  V roku 1992 bo zvolený za poslanca Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR a v rokoch 1998 – 2002 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Za ústavného sudcu bol vymenovaný v roku 2007 prezidentom Ivanom Gašparovičom.

Ladislav Orosz | foto: TASR

Buduje si tím? Tomáš Drucker na kávičke so známym moderátorom

Rudolf Tkáčik  (65) sa narodil v Orkucanoch. Vysokoškolské štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach ukončil v roku 1977. V rokoch 1978 – 1986 pracoval ako podnikový právnik. V rokoch 1987 – 1990 pôsobil  na Ministerstve poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky na legislatívnom útvare najprv ako odborný referent, neskôr ako vedúci oddelenia. V rokoch 1990 začal pracovať na legislatívnom odbore Úradu vlády Slovenskej republiky, v rokoch  1991 − 1992 bol jeho riaditeľom. V období rokov 1993 až 2002 pôsobil ako komerčný právnik, od roku 2003 vykonával advokátsku prax. Za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bol vymenovaný v roku 2007.

Rudolf Tkáčik | foto: TASR

Kurilovská: Odstúpenie som v sebe riešila poriadne dlho

Môže vás zaujímať

Zomrel komunistický politik a bývalý slovenský premiér Peter Colotka