Jednou vetou

Poslanci Smeru sa pýtali najviac, najhoršie bola na tom SNS

Pohľad do rokovacej sály NR SR, 2. 4. 2020, ilustračné

foto: K NR SR

Zákonodarcovia v predchádzajúcich štyroch rokoch strávili na schôdzach pléna 260 dní

Členovia vlády, generálny prokurátor a predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR dostali v minulom volebnom období v rámci parlamentnej Hodiny otázok od poslancov 2 960 otázok.

Najviac ich dal Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) 1 017, najmenej Sme rodina 21. Poslanci strany Sloboda a Solidarita (SaS) sa pýtali 788-krát, poslanci Obyčajných ľudí a nezávislých osobnosti (OĽaNO) 577-krát. Most-Híd položil 48 otázok, Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) 43 a Slovenská národná strana (SNS) 26. Nezaradení poslanci sa opýtali členov vlády 440 otázok. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnila Národná rada SR na svojej internetovej stránke.

Najviac sa pýtali premiéra

Bývalý premiér Robert Fico čelil počas svojho pôsobenia vo funkcii (Smer-SD) 660 otázkam. V marci 2018 ho na tomto poste vystriedal Peter Pellegrini (Smer-SD) po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Poslanci položili Pellegrinimu 625 otázok.

Peter Pellegrini , archívne 2019 | TASR

 

Z ministrov zákonodarcovia položili 232 otázok ministrovi dopravy Árpádovi Érsekovi (Most-Híd), druhý v poradí bol minister práce Ján Richter (Smer-SD), adresovali mu 204 otázok. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár ich dostal 21 a predseda NKÚ Karol Mitrík čelil 5 otázkam.

Prvých pätnásť minút Hodiny otázok je venovaných tým, ktoré sa položia predsedovi vlády. Poradie otázok sa určuje žrebom zo všetkých podaných otázok. Odpoveď na položenú otázku môže trvať najviac päť minút. Premiér ich stihol zodpovedať 146 a členovia vlády zodpovedali 448 otázok poslancov.

Liberáli mali najviac interpelácií

Poslanci tiež podali členom vlády spolu 709 interpelácií. Najviac interpeloval ministrov poslanecký klub strany SaS, a to 223-krát. Nasledovali nezaradení poslanci, ktorí interpelovali členov vlády 198-krát.

Igor Matovič a Andrej Hrnčiar, archív 2019 | Foto: Michal Psota

 

Tretí v poradí bol klub hnutia OĽaNO. Ten podal 132 interpelácií. Interpeláciu podávajú poslanci písomne šéfovi parlamentu, ktorý ju zašle interpelovanému členovi vlády a premiérovi. Poslanci ich môžu predniesť v parlamente aj ústne v rámci programu schôdze. Člen vlády má potom 30 dní na zaslanie písomnej odpovede poslancovi a predsedovi parlamentu.

Až dve slávnostné schôdze

V minulom volebnom období sa uskutočnila 60 schôdzí, z toho dve slávnostné. Prvá bola 1. septembra 2017 pri príležitosti 25. výročia prijatia Ústavy SR. Druhá sa týkala inaugurácie prezidentky 15. júna 2019. Celkovo poslanci strávili na schôdzach 260 dní a prijali 2 311 uznesení a 58 medzinárodných zmlúv.

Na snímke predseda NR SR Andrej Danko, 29. novembra 2019 v Bratislave. | FOTO TASR - Pavol Zachar

 

Za celé volebné obdobie bolo do parlamentu predložených 1 362 zákonov, snemovňa ich schválila 448. Z toho vládnych bolo 319, poslaneckých 127 a dva schválené zákony predložili parlamentné výbory.

Vrátené zákony

Exprezident Andrej Kiska a neskôr jeho nástupkyňa Zuzana Čaputová vrátili do parlamentu 36 zákonov. V 33 prípadoch poslanci veto hlavy štátu prelomili a zákony znovu odsúhlasili.

Najviac zákonov, ktoré schválil parlament v minulom volebnom období, bolo z dielne ministerstva financií, a to 52. Druhým najaktívnejším s počtom 35 zákonov bol rezort spravodlivosti. Poslanci schválili po 28 zákonov rezortom práce a životného prostredia. Ministerstvá zdravotníctva a dopravy presadili po 27 zákonov. Snemovňa odhlasovala rezortu hospodárstva 17 zákonov, vnútra 15 či školstva 14 zákonov.

Môže vás zaujímať

DRUCKER: Minister Krajčí je nám na nič a mal by hodiť uterák do ringu