Praženková: Podmienka o nesudcoch v Súdnej rade je diskriminačná

Lenka Praženková

foto: TASR

Predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková súhlasí s návrhom, ktorý podala na Ústavný súd SR jej predchodkyňa Jana Bajánková. Tá na záver svojho funkčného obdobia v júni 2017 napadla novelu zákona o Súdnej rade, ktorú presadila bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Plénum Ústavného súdu v stredu (4.4.) rozhodlo o prijatí návrhu na ďalšie konanie.

„Predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková sa stotožnila s návrhom svojej právnej predchodkyne,“ uviedla v reakcii na rozhodnutie Ústavného súdu hovorkyňa Súdnej rady Veronika Müller. Praženková tak súhlasí s názorom Bajánkovej, že je v rozpore s ústavou ustanovenie, podľa ktorého Národná rada, prezident a vláda ustanovia za člena Súdnej rady spravidla osobu, ktorá nie je sudcom. Novela vstúpila do platnosti v polovici minulého roka.

Praženková vo vzťahu k nomináciám parlamentu, vlády a prezidenta zastáva názor, že ústava stanovuje tri kritériá, ktoré má nominant spĺňať, a to bezúhonnosť, vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe.

Ústavný súd pozastavil účinnosť ustanovenia zákona o Súdnej rade

„Z tohto dôvodu zákonné obmedzenie či sťaženie prístupu sudcov je možné považovať za neprípustné a diskriminačné, teda preferujúce iné právnické profesie bez ústavnoprávneho základu,“ vysvetlila. „Ide o princíp zákazu diskriminácie uchádzačov o verejné funkcie,“ doplnila šéfka Súdnej rady.

Ústavný súd v stredu nevyhovel požiadavke na pozastavenie účinnosti tohto ustanovenia zákona. Pozastavil však účinnosť tej časti Žitňanskej novely, podľa ktorej má člen Súdnej rady právo, aby sa jeho stanovisko vznesené počas zasadnutia Súdnej rady pripojilo k rozhodnutiu Súdnej rady, pričom toto stanovisko sa zverejňuje rovnako ako uznesenie Súdnej rady.

Pravidlo, že iné moci nominujú do Súdnej rady nesudcov, presadila Žitňanskej strana do programového vyhlásenia súčasnej vlády a neskôr bolo zakotvené aj v zákone. Ministerka pritom argumentovala tým, že rovnováha medzi sudcami a nesudcami v Súdnej rade a jej apolitizácia je jednou z podmienok dobrého fungovania Súdnej rady a v konečnom dôsledku aj celého súdnictva.

Môže vás zaujímať

Je Galko intrigán, alebo neviniatko? Okrem Mihála o minulosti v SaS prehovorili aj ďalší