Prešlo 80 rokov od čierneho dňa, kedy sa Slováci nevzopreli Hitlerovi

Adolf Hitler a Jozef Tiso

autorská koláž hlavne.sk, Wikipedia

Pripomíname si temné výročie. Pred 80-timi rokmi vznikol zločinecký Slovenský štát, ktorý počas druhej svetovej vojny spolupracoval s Hitlerovým Nemeckom a pridal sa k neospravedlniteľnej genocíde nevinných obyvateľov židovského pôvodu a ďalších diskriminovaných skupín.

August 1968. Ako dnes vyzerajú miesta, na ktorých išlo o život?

Pred vyše osemdesiatimi rokmi sa dali do pohybu udalosti, ktoré postupne viedli k zničujúcemu vojenskému konfliktu naprieč Európou. 29. septembra 1938 sa Adolf Hitler, Benito Mussolini, Neville Chamberlain a Édouard Daladier v Mníchove dohodli na narušení územnej celistvosti Československa. Sudety pripadli nacistickému Nemecku a neskôr počas takzvanej Viedenskej arbitráže sa oddelili aj južné oblasti Slovenska a Zakarpatská Rus v prospech Maďarska. Výmenou za ústupky voči nemeckej expanzii bol Britom a Francúzom sľúbený mier.

Oheň zúfalstva aj nádeje: Jan Palach by sa minulý rok dožil 70tky

Chamberlain po návrate domov vystúpil pred známymi dverami na Downing Street číslo 10 a povedal: „Moji dobrí priatelia, po druhýkrát v našej histórii sa britský premiér vrátil z Nemecka a so cťou priniesol mier. Verím, že je to mier pre naše časy. Z hĺbky našich sŕdc vám ďakujeme. Choďte domov a pekne, pokojne sa vyspite.“

Prezidentskí kandidáti: Aké majú pocity a čo budú robiť tento týždeň?

Na snímke zľava: Chamberlain, Daladier, Hitler, Mussolini a Ciano pred podpisom Mníchovskej dohody. Foto: wikipedia.org | foto: wikipedia.org

 

21. august 1968: Deň, keď sa skončila nádej na socializmus s ľudskou tvárou

Po anexii Rakúska a získaní Sudet však Hitlerove ambície neustali. V marci 1939 prenikol Wehrmacht až na Pražský hrad. Hitler následne vyhlásil vznik okupovaného Protektorátu Čiech a Moravy. Československo de facto prestalo existovať.

Slovensko ako Hitlerova bábka

So slovenským územím mal Hitler iné plány. 13. marca si pozval do Berlína bývalého premiéra Jozefa Tisa. Tiso bol len pár dní predtým zosadený československým prezidentom Háchom. Legitímnym predsedom vlády Slovenska bol Karol Sidor. Ten sa však odmietol podriadiť Hitlerovým žiadostiam o osamostatnenie Slovenska.

Počas SNP sa proti nemeckej presile postavilo vyše 70 000 vojakov, Tiso Povstanie odsúdil

Tiso si od Hitlera vypočul hrozby o možnom rozdelení Slovenska medzi susedov. Po dohode s Háchom a Sidorom zvolali na 14. marca neverejné zasadnutie slovenského Snemu. Jeden z poslancov Snemu, Pavol Čarnogurský, člen umierneného krídla Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, opísal atmosféru zasadnutia takto: „… otvorením snemu sa zniesla na poslanecké lavice ťažká, až dusivá nálada… Každý z nás vedel, že vyhlásením slovenskej štátnej samostatnosti sa staneme len nástrojom Hitlera, nie vyjadrovateľmi vôle národa.“

Slovensko už malo fašistického prezidenta, nezopakujme to, upozornil Pellegrini

Premiérom Slovenského štátu bol od 14. marca 1939 do 26. októbra 1939 práve kňaz Jozef Tiso. 1. októbra 1939 prevzal funkciu predsedu HSĽS a 26. októbra 1939 sa stal prezidentom. Vojnový Slovenský štát bol bábkou v rukách nacistického Nemecka. Slúžil záujmom Tretej ríše a slobodne sa pridal aj k morálne neospravedlniteľnej genocíde židovského národa.

Zločinecký režim, antisemitizmus a fašizmus

Tiso podpísal aj neľudský Ústavný zákon o vysťahovaní Židov, ktorý viedol k odsunu židovských občanov Slovenska do nemeckých pracovných táborov. Z takmer 60 tisíc Židov deportovaných len v roku 1942 prežilo asi 280-800 osôb. Z dvadsiatky tisíc žiadostí o výnimku a záchranu pred deportáciou podpísal prezident Tiso iba necelých 5%.

Marián Kotleba odovzdal podpisy pre prezidentskú kandidatúru

Deportácie Židov neboli populárne medzi obyvateľstvom, ani v Slovenskom sneme. Napriek tomu ich radikálni prívrženci Hitlerovej politiky a zločinného národného socializmu spomedzi slovenských politikov podporovali. K ich prerušeniu došlo aj vďaka protestnej Nóte Svätej stolice z 5. mája 1943. Avšak len dovtedy, kým Nemci v októbri 1944 neobsadili Slovensko.

Na oslavy SNP prišlo asi 10.000 ľudí, o rok ich plánujú štvordňové

Jozef Tiso a Adolf Hitler. Foto: commons.wikimedia.org

16. augusta 1942 v Holíči sa sám Jozef Tiso, argumentujúc akousi ekonomickou nerovnováhou, vyjadril na podporu deportácií. Akoby hovoril o zmene daňovej záťaže, nie o masovom a systematickom vyvražďovaní nevinných občanov, za ktorými mal ako ich prezident stáť. Definitívne tak potvrdil, že nie je obeťou v rukách Adolfa Hitlera, ale jeho vedomým spolupracovníkom na zle historických rozmerov.

Odkaz SNP si musíme ctiť každodennými skutkami pri službe občanom, vyhlásil Kiska

17. apríla 1947 bol Jozef Tiso za svoje vojnové zločiny a podiel na vzniku totalitného, fašistického režimu na území Slovenska odsúdený a 18. apríla aj popravený na smrť obesením.

Nielen kolaboranti a zločinci

Slovensko a Slovákov však nemožno vnímať len na základe zločinov Jozefa Tisa, Alexandra Macha, či iných politických, náboženských a ďalších autorít. Je potrebné spomenúť dva silné momenty, dve vzopätia, vďaka ktorým Československo nepatrilo medzi porazené štáty druhej svetovej vojny.

Pellegrini: Budujme historickú pamäť ako prevenciu voči pohrobkom fašizmu

Jozef Gabčík (vľavo) a Jan Kubiš (vpravo). Foto: sk.wikipedia.org / koláž Hlavne.sk

Operácia Anthropoid. Jozef Gabčík a Jan Kubiš v mene Československej exilovej armády vykonali 27. mája 1942 úspešný atentát na jedného z najvyššie postavených nacistických pohlavárov, muža zodpovedného za uskutočnenie masového vyvražďovania Židov v Európe, ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.

Pozrite si stovku najväčších Slovákov. Absolútneho víťaza spoznáme neskôr

Slovenské národné povstanie. 29. augusta 1944 odvážni muži a ženy zo Slovenska povstali a vzopreli sa nacistickej okupácii, ale aj kolaborantskej vláde Jozefa Tisa. Už v marci začal generál Ján Golian s prípravami. V apríli publikovali Rudolf Vrba a Alfred Wetzler správu o hrôze koncentračných táborov. 29. augusta o ôsmej večer zaznelo z Golianových úst dohodnuté heslo „Začnite s vysťahovaním!“.

Výnimočné knihy, ktoré by ste si za život určite mali prečítať

SNP bolo výnimočným aktom hrdinstva a morálneho vzopätia. Nielenže narušilo inak hladký chod nemeckej vojnovej mašinérie, ale zároveň prinieslo nový politický rozmer do situácie na okupovanom Slovensku. Na rozdiel od čierneho dňa, 14. marca 1938, kedy sme podľahli strachu a spolčili sa so zlom, môžeme byť na Slovenské národné povstanie a jeho aktérov právom hrdí.

Žena prezidentka? Tieto dámy dokázali, že sa to dá!

Môže vás zaujímať

Možnosti pozastaviť výkon funkcie sudcu alebo prokurátora sa rozšíria