Jednou vetou

ROZHOVOR: Radičová o Matovičovi – Z vulgarizmu a hulvátstva majú ľudia iba blbú náladu

Prof. Iveta Radičová v rozhovore na aktuálne témy pre hlavne.sk

autorská koláž hlavne.sk

Expremiéra Roberta Fica kritizuje po vražde Jána Kuciaka a jeho partnerky za komunikáciu. Bývalá predsedníčka vlády Iveta Radičová hovorí, že Slovensko a jeho občania čelia obrovskej nedôvere v inštitúcie. Aj keď 50 - 60 % Slovákov sa dožaduje zmeny, len 15 % z nich si myslí, že alternatívou súčasnej koalície je výmena za súčasnú opozíciu. Vyplýva to aj z výskumov. Nie je to o personálnych výmenách. K obnove dôvery treba zásadnú a systémovú rekonštrukciu nosných pilierov demokracie.

 Pani profesorka, mladí ľudia sú vyzývaní, nech sa angažujú vo verejnom živote. Máme v redakcii skúsenosť  a vieme, že aj iné redakcie majú problém nájsť mladých novinárov, ktorí by sa nebáli odhaľovať  a upozorňovať na zlyhania. Na jednej strane sú mladí ľudia na uliciach, čo tu doteraz nebolo, no na druhej majú strach. Čo si o tom myslíte, prečo to tak je?

Nie som si istá, že dôvodom individuálnej angažovanosti alebo neangažovanosti je strach. Je rozdiel, keď idete na akciu, ktorú organizuje niekto iný, ako keď máte sformulovať zásadný individuálny postoj, čin, aktivitu. Ste si istý svojim argumentom, je tam Vaše meno a už sa jednoznačne pridávate na nejakú stranu, čo ale už môže byť polarizujúce – čoho sme svedkami na Slovensku. Mladí sa dnes nachádzajú v klamstvách, mätúcich informáciách, konšpiračných weboch a jediné východisko je oprieť sa o autoritu. Prípadne sa opriete o názor rovesníkov a to je referenčná skupina, ale aj oni sa môžu mýliť. Základným umením je dnes hľadať a poznať pravdu, predpokladom je vedomosť. Je to nesmierne namáhavé. Myslím si, že je tu neistota, z ktorej môže vyplývať strach. Neistota je dnes v rôznych oblastiach (kultúrnych, existenčných, identity, budúcnosti a iné….). Je tu, žiaľ, veľká kumulácia neistôt.

Boli ste na námestiach? Akú to pre vás malo atmosféru, pripomínalo to November 1989?

Samozrejme, bola som, pretože zdieľam posolstvo mladej-novej generácie. Mala som dva pocity. Spoločný pocit bol, áno, občania vedia povedať dosť a sformulovať požiadavky na zmenu. Bol to aj moment, paradoxne, vnútorného pokoja, že slušnosť v politike nie je exkluzívny kabinet zopár predstaviteľov politiky, medzi ktorých som sa radila aj ja. Ten druhý pocit bol rozdielny. Rok 1989 bol odhodlaním pre zásadné zmeny, nevyhnutné pre zmenu po 40-ročnej totalite. Dnes to vyvolalo vo mne smútok – 27 rokov po a znovu musia byť plné ulice? S rukou na srdce, v niečom sme fatálne zlyhali. Ten pocit je vo mne veľmi silný.

Myslíte si, že tieto protesty zmenia spoločnosť k lepšiemu? 

Sú rôzne protesty, nie každý vedie k ozdraveniu spoločnosti. Počas môjho vládnutia protesty Gorila boli voči udalostiam spred 6-7 rokov, čiže neboli proti mojej vláde. Diali sa v čase, keď už padla vláda. Ich požiadavkou nebola obmena, výmena vlády. Bolo to v čase volebnej kampane – už beziacej, rozhodnutej. Dožadovali sa vyšetrenia káuz voči vláde v rokoch 2004 – 2006 a vtedajších politikov. Pritom celé dokumenty jeden z protagonistov nechal v roku 2008 skartovať, aby potom na plnej čiare vyhral voľby. Nevyšetrené, za vlády Roberta Fica skartované, aby bol v roku 2012 jasný víťaz volieb. Nič to nemení na spoločnom menovateli týchto protestov a to je korupcia, nedôvera v inštitúcie štátu, ktoré majú konať. Dostali sme sa tak ďaleko, že platí známa pesnička: Už zlodeji nemajú komu kradnúť… (IMT SMILE – Ľudia vôbec nie sú zlí. Zlodejov je také kvantum, že si kradnú navzájom…) Toto už nie je chobotnica, ale skôr pripomína dážďovku, ktorej dorastie hlava. Je to strašné konštatovanie, ale je to tak. Veď si len spomeňte na 10 mesačný súboj o zmenu generálnej prokuratúry v roku 2010. Ja som ten súboj prehrala. Bez systémovej zmeny prokuratúry, polície, súdnictva a nestačí len personálna výmena. Je to aj o zásahoch do ústavy a ďalších zmenách. Pokiaľ sa neudejú, tak sa nám tie najväčšie ryby budú vyškierať do tváre.

Reportáž – Černobyľ: Miesto, kde to 32 rokov nežije. Takto to tam vyzerá dnes.

V tejto dobe môžeme sledovať silný tlak, ktorého cieľom je slušná spoločnosť. Vo viacerých reláciách umelci nosia odznaky a pri ďakovných rečiach  kritizujú súčasnú garnitúru. Vznikla zaujímavá situácia, keď napríklad Adela Banášová pri cenách Slnko v sieti, sa rozhodla v tejto situácii na televíznej obrazovke udržať profesionálny nadhľad, bola nestranná a nepridaním sa ku komunite nespokojných, sa na ňu zniesla obrovská vlna kritiky. Ako sa na to pozeráte Vy? Má pravdu Adela Banášová, alebo jej kritici, resp. je v poriadku, že umelci využívajú televíziu a prezentujú svoje politické postoje?

Zločiny mečiarizmu sme tlačili v batohu 20 rokov. Prišlo k zrušeniu amnestií a možno príde k vyšetreniu vraždy (Kuciaka). Lebo aj protesty za mečiarizmu spustila vražda… Nebyť pár ľudí, tak táto téma zahynie a tento problém nás bude ťažiť. Neboli by sme schopní pristúpiť k obnove politickej kultúry. Bez toho, aby o tom nehovorili pri každej možnej príležitosti aj bez šance na úspech, tak nepohneme tou témou. Musia byť dlhodobí a odhodlaní nosiči tejto témy. Musíte tlačiť odkaz. Vždy to začína malá skupina ľudí. Nemôžeme robiť hrubú čiaru za zločinmi. Myslím si, že umelci, občania, mladí, ktokoľvek, kto je presvedčený, že toto je obrovská čierna škvrna sa majú snažiť o jej vyčistenie. Treba o tom veľmi nahlas hovoriť. Slová nie sú vždy len prázdne reči, slová vytvárajú realitu. Každá vojna začína slovami. Každý priestor na pomenovanie neprávosti, treba využiť na rozprávanie o tom. V súboji o etiku a morálku, spravodlivosť, neexistuje neutrálna pozícia. To je ako „Contradictio in adjecto“. Čiže ak je niečo nespravodlivé, tak sa nemôžem zachovať neutrálne. Týmto to potom podporujem. Treba sa jasne prihlásiť k hodnotám a nebáť sa. Protesty za Slušné Slovensko časť ľudí nezdieľa, časť je za, ale o tom je demokracia a dialóg. Uvediem príklad, po vražde Remiáša, únose Kováča ml. Mečiar vyhral voľby (1998). Nedali hlasy nám, hoci sme protestovali, že amnestie neboli v poriadku. Niektorí si dodnes myslia, že boli v poriadku. Buďme tolerantní, počúvajme protistranu, ale pri etike nebuďme neutrálni.

Ako sa pozeráte z pozície dekanky Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy na situáciu v RTVS, konkrétne mám na mysli odznaky All for Jan? Vedenie ich odporučilo redaktorom nenosiť. Riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník to zdôvodnil aj tým, že ani žlté narcisy, alebo biely gombík nenosia redaktori niekoľko týždňov ale iba jeden deň. Čo si o tom myslíte?

Zahryznem si do jazyka, nepatrí sa byť sarkastická. Boli sme roky okupovaní, bol tu satelit Stalinizmu, celé desaťročia, čiže ten protest sme mali mať jeden deň? Lebo v ten deň sa protestovalo a komunisti nám ešte odobria, že v ktorý deň? To je zlá mierka. Sú tragédie, udalosti a pokiaľ nebudú mať spravodlivú koncovku, tak ich nemôžete natlačiť do jedného pamätného dňa. To je absurdné. Veď ani napr. deň narcisov neznamená, že to neprebieha aj v iné dni cez rok. To je len deň, kedy sa verejná mienka mobilizuje silnejšie. Lenže keď Vám zavraždia kolegu a nevinnú partnerku za jeho prácu a potom povedať, že nesieme smútok 2 hodiny 5 minút tak to je otrasné.

Prečítajte si aj: RTVS potrestala známu redaktorku

Myslíte si, že riešením vládnej krízy po vražde novinára Kuciaka a partnerky by boli predčasné voľby ako to tvrdí opozícia? 

Malta zažila podobnú situáciu, našli vrahov – nepadla vláda. U nás padla vláda a nemáme vraha. Zásah do pilierov demokracie ako v tomto prípade, je dôkazom, že je tu defektná demokracia. Časť populácie tvrdí, že je to celé zlé a je tu príklon k nejakému autoritatívnemu režimu typu Kaczynski a Orbán. Potom sú tu takí, že to treba zmeniť na priamu demokraciu a ďalší chcú výmenu politikov „do nohy“. Len malá časť si myslí, že riešením je výmena súčasnej opozície za súčasnú koalíciu. Vyplýva to aj z výskumov. Nie je to o personálnych výmenách. Je to o hlbokej nedôvere v inštitúcie štátu, nielen v konkrétnych ministroch a politikoch. A toto je relatívne vyššie ako dôvera vo vládu. To, čo si myslím, že pomôže v obnove dôvery, je pokus a snaha o zásadnú systémovú rekonštrukciu nosných pilierov demokracie. Pokračovať v tej reforme. Mojej vláde sa podarilo prijať 12 reformných zákonov pre súdnictvo, ale treba ďalej na tom pracovať. Čo by opozícia mala dnes robiť? Očakávala som, že sa pretrhnú v rôznych poslaneckých prieskumoch na rôznych inštitúciách. Nielen, že príde Europol. Veď sú tu dve roviny, obrovská tragédia – vražda a investigatívne zistenia novinára. Veď toto je ako hovorím, demokracia 3D – Demokracia dokonalej drzosti. Jedna kauza za druhou. Takto sa pravdy nedopracujeme, len hmatateľnou zodpovednosťou.

Ako hodnotíte to, ako Robert Fico zvládal, resp. nezvládal komunikáciu po vražde novinára. Ako by ste v jeho koži postupovali vy? 

Ten cirkus? Keď dáte na stôl milión eur v hotovosti? To bolo čo? Toto si jeden premiér nemá, čo dovoliť. Nehovoriac, že od začiatku to bola absurdita – prevrat organizovaný tým chudákom Sörosom? Hovorím to práve ja, čo som obviňovaná z toho, že som jeho platený agent. Môžem Vás ubezpečiť, že som v živote nebola ním platená a viem to preukázať na svojich príjmoch. Söros môže za to, že máme rozkradnuté eurofondy alebo nedostavané diaľnice? Toto bolo pod IQ hojdiaceho koníka. Absolútne nezvládnutá komunikácia, arogancia moci. Veď toto je čistý machiavelizmus – drž moc akýmikoľvek prostriedkami a hľadaj nepriateľov. Veď Fico ma spomínal počas mojej vlády 3x do dňa, neskôr 3x do týždňa. Veľmi si to vážim, venoval mi hlbokú pozornosť (ironicky). Politika na udržanie moci a vlády je sebazničujúce, toto nedokážete robiť donekonečna. Ak produkujete nenávisť, splodíte nepriateľa, vytvoríte dva tábory a tak zasievate v spoločnosti obrovský stupeň nedôvery. Ťažko si ju potom obnovíte. Toto je zrada politiky, ktorej nosičom je Robert Fico.

Môže Vás zaujímať: Fico ešte neskončil

Ľudia sú v uliciach, vytvárajú tlak na personálne výmeny a zatiaľ to vyzerá, že budú pokračovať aj s ďalšími požiadavkami. Neboli sme na to zvyknutí, no funguje v parlamentnej demokracii. Je v poriadku ak o personálnych nomináciách rozhodujú protesty v uliciach a nie vláda, ktorá sa opiera o parlamentnú väčšinu? 

Občan rozhoduje o zložení parlamentu vo voľbách. Tak sa stalo. V roku 1998, sa opakujem, HZDS štatisticky vyhralo voľby, ale ostatné strany a politici neboli s nimi ochotní vstúpiť do vlády. Tak sa spojili proti Mečiarovi. Platí princíp parlamentnej väčšiny, ktorý zabezpečujú občania tým, že dajú hlas, pozor, najväčšej menšine, tak to funguje. To je princíp parlamentnej demokracie. Smer-SD získal v r. 2016 mandát na vytvorenie vlády, pravdou zostáva, že od prvého momentu vytvorili parlamentnú väčšinu a porušili legitimitu procesu iné strany.  Opäť občan rozhodne v ďalších voľbách.

Ľudia na uliciach nie sú voličmi tejto vlády. Prečo by však mala vláda akceptovať požiadavky 30 – 50 tisíc ľudí, keď vládnu koalíciu volilo v roku 2016 okolo milión ľudí?

Protesty sú jeden zo slobodných prejavov a pilierov občianstva. Tu ide o to, aký je silný spôsob. Nie je to len nejaká petícia, otvorený list, je to protest. A to je vážny signál pre každú vládu. Tá sa má nad tým vždy zamyslieť. Ako keď sú protesty odborov, pastierske listy v kostoloch, to je všetko súčasť protestu. Je v tom posolstvo a postoje. Každá moc, má protest vnímať ako spätnú väzbu.

Vy si viete predstaviť vládnu koalíciu zloženú z Richarda Sulíka, Igora Matoviča, Borisa Kollára, Alojza Hlinu, prípadne Andreja Danka, keď títo ľudia majú medzi sebou obrovské osobné animozity a nestrpia sa v jednej miestnosti? Myslíte si, že by dokázali spolu lepšie vládnuť? 

Nebudem neutrálna, lebo to nedokážem pri tejto otázke. Po mojich skúsenostiach, nedokážem byť objektívna. Moja výpoveď je poznačená príbehom, ktorý som zažila. Je to na rozhodnutí občanov, pre koho sa z politickej scény rozhodnú a to je zásadné. Takt a slušnosť mi kážu, aby som nevkladala na plecia stredo-pravicového voliča a neoživovala po 8 rokoch spor Sulík – Radičová. Nebudem to robiť, len dodávam, poznačená príbehom, že vyjadrenia politika voči Orbánovi a Kaczynskemu, voči slovám Macronovi ktoré michodom nikdy nepovedal, voči EÚ sú pre mňa neakceptovateľné. Moje rozhodnutie v roku 2011 bolo jediné možné. Ten spor je hodnotový a zásadný. Podľa najnovších čísiel Eurobarometra, je okolo 50-60%  ľudí na Slovensku, ktorí sa dožadujú zmeny a z nich si len 15% myslí, že alternatívou súčasnej koalície je výmenou za súčasnú opozíciu. Je mi to ľúto, ale je to fakt.

Nedávno som počul, že ako premiérka ste to mali naozaj veľmi ťažké a to aj s Igorom Matovičom. Aj keď ste hodiny rokovali a dohodli sa, tak o pár hodín už I. Matovič od dohody odstúpil a chcel niečo iné. Ako si na to spomínate? 

Hm, nechcem to veľmi oživovať, ale každá koalícia to má ťažké. Veď si len zoberte túto vládnu koalíciu. Čím si už prešli, priam pádov, odchodov, konfliktov. Každá koalícia je neľahká. Prípadne koalícia Fico-Mečiar-Slota (2006 – 2010), veď čo tam padali za vety a názory. To by som nechcela zažiť. Ten problém je o to ťažký, podčiarkujem, že prevzali sme Slovensko s 8% deficitom, 15% nezamestnanosťou, na pokraji krachu, rastúcim dlhom, v totálnej kríze. Je rozdiel prijímať opatrenia v rozbitých verejných financiách, vyťahovať Slovensko z krízy, alebo keď máte krajinu so zníženou nezamestnanosťou a pri raste ekonomiky.  To, že prichádzali partneri s novými námetmi a dohodami neustále, nie je prekvapujúce. Skresali sme za rok napokon deficit na polovicu, najviac zo všetkých krajín, lebo sme tu agóniu nechceli naťahovať. Vedela som to pochopiť. Tá dynamika vývoja krízy bola aká bola. Máme naďalej priepasť medzi makro-výsledkami a každodennou realitou. Ficova vláda neurobila reformu trhu práce. Je tu veľká skupina pracujúcich chudobných. To je ťažký batoh, prepásli sme príležitosť. Nekvalitné školstvo, zdravotníctvo, sociálne oblasti… Máme problémy naďalej, ale je to iná situácia ako v roku 2010.

Pozrite si aj: Táto žena doučuje Miškova?

Ako vnímate Richarda Sulíka a Igora Matoviča. Čo si myslíte o štýle politiky Igora Matoviča, o jeho slovníku. Myslíte, že v politike dozreli a budú v nej vedieť konať aj ako štátnici? 

Nie je to štýl politiky, pod ktorý sa podpisujem. Nie je to pre mňa príťažlivé. Všetko viete vyjadriť rôznym spôsobom, na štýle záleží. Kde je politická kultúra? Ak vnášam do spoločnosti hulvátstvo, vulgarizmus, likvidujem niekoho a nemám dôkazy, tak to vytvára v spoločnosti veľmi blbú náladu. Netvrdím, aby sme sa usmievali, veď to by sme skončili v blázinci, ale čím je situácia vážnejšia tak treba tým viac vážiť slová. Neprilievať olej do ohňa. Nielen to vykričať do sveta ako dôvod zmeny, ale aj to, čo s tým urobím.

Ako hodnotíte niektoré vyhlásenia R. Sulíka, ktoré sa odkľáňajú od liberálnych hodnôt, ako napríklad jeho postoj k migrantom?

Zopár tvrdení k tomu. Migrácia masová v tomto čase, je dôsledkom veľkých globálnych nerovnostiach. To treba riešiť. Žiadna migračná politika to nevyrieši. Príklad Sýrie – občianska vojna, riešením nie je migrácia na iné kontinenty. Len 13,5 milióna ľudí tam potrebuje humanitárnu pomoc. To bude ďalšia vlna. Status utečenca, nie je integrácia do spoločnosti. Kvóty? To nie je riešenie. Pravdou je, že redistribuovať mechanicky podľa čísiel do krajín je hlúposť. Nestojí to na tom ani nepadá. To, že je nevyhnutná pomoc miliónom ľudí v Jordánsku či Líbyi, kde je gro tých ľudí, tak o tom azda nemáme pochybnosť. Inak sa tá masa nedá zastaviť. Ak to samozrejme chceme zastaviť, lebo sú potom politici, ktorí sa na tej vlne úspešne vezú, bez toho, aby povedali konkrétne kroky.

Očakáva sa, že prezident Andrej Kiska oznámi, že nebude kandidovať. On kedysi povedal, že kandidovať šiel, lebo ste nešli vy. Vy by ste mali určite obrovskú šancu , určite by Vás aj podporil. Prečo nejdete?

Práve som urobila gesto (založené ruky) a oznamujem analytikom reči tela, čo tým myslím. To je moja odpoveď (smiech). Bola som v prezidentskej kampani, som vďačná za milión hlasov, jediná žena v druhom kole prezidentských volieb. Jediný kandidát opozície, to sa nepodarilo ani Kukanovi a ďalším. Nebol to neúspech, ale prehra. Verím, dúfam a viem, že má Slovensko osobnosti, ktoré by sa mohli a mali uchádzať o dôveru. Ja to však nebudem. No a potom sa tu uchádzajú o hlasy takí, ktorých motív nepochopím. Je nesmierne dôležité, kto túto funkciu vykonáva. To je ako s tou dôverou v inštitúcie štátu, ako som hovorila.

Pozrite si aj: Exkluzívne foto z návštevy arabského šejka na Slovensku

 

Môže vás zaujímať

MATOVIČ: Pre všetky hromadné podujatia budú platiť rovnaké podmienky