Rezort obrany analyzuje, ako bude po 2019 zabezpečená obrana vzdušného priestoru

Minister obrany SR Peter Gajdoš

foto: TASR

Ministerstvo obrany (MO) SR analyzuje, ako bude zabezpečená obrana vzdušného priestoru SR po roku 2019. V hre sú dve možnosti, a to pokračovať v abonentskej zmluve pre ruské stíhačky Mig-29, alebo zabezpečiť slovenský vzdušný priestor iným členským štátom NATO. V nedeľnej diskusnej relácii V politike na TA3 to uviedol minister obrany Peter Gajdoš (SNS).

Abonentská zmluva pre stíhačky Mig-29 je platná do roku 2019 a prvé nové stíhačky F-16 by mali podľa ministra na Slovensko prísť až začiatkom roka 2023. Rezort obrany tak musí riešiť, ako bude medzitým zabezpečená obrana vzdušného priestoru. „Pripravím informáciu do vlády a Bezpečnostnej rady SR, akým spôsobom po roku 2019 do roku 2023 bude táto obrana zabezpečená,“ vyhlásil Gajdoš s tým, že obe možnosti analyzujú. Všetko má však podľa neho svoje pozitíva i negatíva.

Poslanec Národnej rady SR Milan Krajniak (Sme rodina) uviedol, že ak by ďalšie využívanie stíhačiek Mig-29 stálo rovnakú sumu, za akú by Slovensko mal brániť iný štát, rozhodlo by sa pre Mig-29. „Lebo tie nejakú hodnotu predsa len majú a aj po roku 2023 majú spôsobilosť byť ďalej bojaschopné. Bola by škoda o tú spôsobilosť prísť,“ skonštatoval. Poslanec zároveň upozornil, že jedna stíhačka F-16 je v hodnote troch nových okresných nemocníc. Od ministerstva obrany však nepočul jasné vysvetlenie, prečo ich Slovensko potrebuje 14.

Pellegrini ocenil postup rezortu obrany pri modernizácii armády

„Ide o to, či taký štát ako je Slovensko, si môže dovoliť takú drahú hračku,“ podotkol Krajniak. Pri nákupoch v armáde mu totiž chýba koncepcia. Poukázal pritom na nové vrtuľníky Black Hawk. Slovensko ich podľa jeho slov kúpilo „holé“, bez jedného guľometu. „Máme najdrahšie lietajúce autobusy v strednej Európe, nevedia sa brániť proti ničomu,“ povedal Krajniak.

Gajdoš nákup stíhačiek F-16 považuje za najdôležitejšie historické rozhodnutie v rámci modernizácie Ozbrojených síl (OS) SR. Pri kúpe podľa neho nerozhodovala iba cena, ale aj logistické zabezpečenie, výcvik či servisné zabezpečenie.

„Ja som sa nerozhodol, že ich bude 14. Bola spracovaná koncepcia vzdušných síl, ktorá hovorila o 12 plus dvoch stíhačkách. Riešil to Generálny štáb OS SR a ten je najdôležitejší orgán, ktorý hovorí, koľko ich potrebujeme na zabezpečenie obrany,“ vysvetlil. V prípade vrtuľníkov Black Hawk priznal, že prišli „holé“, podľa neho však tak bola vtedy postavená zmluva.

„V súčasnosti je vyrokované a bude dodatok k zmluve, tak aby boli vrtuľníky zabezpečené guľometmi,“ podotkol. Podľa finančných možností a ponuky môžu byť podľa ministra tieto vrtuľníky vyzbrojené aj ďalšími prostriedkami, napríklad protitankovými riadenými strelami.

Môže vás zaujímať

Saková sa opäť pokúsi presadiť nové pravidlá výberu policajného prezidenta