Hlavne.sk Všetko podstatné na jednom mieste
Môže vás zaujímať
Nežnú revolúciu od štvrtka pripomína pamätná tabuľa na budove UK
Po tom, ako sa začali po 17. novembri 1989 doslova raketovou rýchlosťou šíriť z Prahy informácie o demonštrácii a najmä zásahu vtedajšej Verejnej bezpečnosti a tajnej ŠtB voči slobodne zhromaždeným ľuďom, začali aj na Slovensku naberať udalosti rýchly spád.
„My sme sa to dozvedeli tak bežne ústnym podaním. Medzi ľuďmi sa rýchlo začalo šíriť, že čo sa to vlastne stalo. Sedel som v kaviarni na Hviezdoslavovom námestí a všimol som si, ako sa tam vonku stretávajú ľudia. Hlúčik rástol a rástol. Keď som prišiel za nimi, že čo sa deje, všimol som si Milana Kňažka, Jána Budaja a ďalších, ktorí hovorili, že asi bude veľká demonštrácia na námestí SNP a začali to organizovať…,“ spomína si na november 1989 spevák a hudobník Martin Ďurinda z kapely Tublatanka.
Ako prišlo k tomu, že ste zapožičali aparatúru na námestie?
Ja som to spontánne navrhol, keď som počul ako, sa o tom všetci na Hviezdoslavovom námestí rozprávali. A tak sme na námestie SNP doviezli obrovské bedne (reproduktory), všetko rozmiestnili, zapojili a zrazu sa dovalil chlapík s malou kamerou a natáčal si ma, aj techniku, čo sme rozložili. Asi nejaký tajný, čo dostal povel nás monitorovať, ani nám neodpovedal, že kto je čo je. Bol to určite nejaký eštebák. A potom ešte niekto prišiel za nami, že nech to radšej zbalíme, že určíte príde armáda a zle skončíme.
Na hudobnej scéne bola skupina Tublatanka v roku 1989 presne sedem rokov, nebáli ste sa ako to celé dopadne?
Ako nebolo mi vtedy všetko jedno, ale niekde v hĺbke som cítil, že nech sa nezľakneme. A tento vnútorný hlas ma nesklamal. Postupne sme sa stretli na námestí ďalší deň, potom ešte ďalší a už sa postupne začal ten doterajší režim rúcať. Neskôr prišli aj iní, ktorí videli, že sa už nemusia ničoho báť a chceli tiež požičať aparatúru, pomôcť okolo techniky a podobne…
rozhovor pokračuje nižšie
Najsilnejšia spomienka na november 1989?
Je ich určite viacero, ale jednu opatrujem a cením si najviac. Ide o legendárny mikrofón z mojej aparatúry, vďaka ktorému sa ľudia dozvedeli o páde vtedajšieho režimu. Toto je skutočný skvost v rámci spomienok na november 1989 a jedinečný skvost. Bol vystavený v múzeách po Českej republike, v Slovenskom národnom múzeu a má pre mňa neopísateľnú hodnotu. Keď ho zoberiem do ruky, vždy mi preblesknú tie udalosti, zima na námestí a tie davy, ktoré prišli s prvými transparentmi, vlajkami a spolu sme sa spojili pre niečo veľmi dôležité. A samozrejme podarilo sa naštartovať zmeny, o ktorých sme dovtedy iba snívali. Už len vysloviť bolo trestné a skončili sa nezmyselné perzekúcie, prenasledovania za názor, vykonštruované procesy, ťažké tresty pre slobodný názor a podobne…
Kto všetko sa prihovoril do tohto mikrofónu?
Takmer všetky osobnosti novembra ´89: Alexander Dubček, Milan Kňažko, Ladislav Snopko, František Mikloško, Peter Zajac, Ján Langoš, Fedor Gál, Ján Budaj, Ivo Hoffman, Zuzana Mistríková a ďalší. Neraz mikrofón pri podávaní padol, neskôr sme mali aj stojan. Preto je aj zdeformovaný, ale dodnes ide. Niekto raz po rokoch sa nadchol a hovoril mi, že v tom mikrofóne je určite DNA pána Dubčeka a keby táto krajina chcela vyklonovať ďalšiu silnú osobnosť, mal by som ho dať výskumníkom k dispozícii.
Ako oslávi Tublatanka 30. výročie Nežnej revolúcie?
Čo ma veľmi teší, bude spomienková akcia práve na námestí SNP a vystúpime na nej. Už teraz je to pre mňa veľmi silné a teším sa na našich fanúšikov, ako aj na každý jeden koncert. Naša hudba je slobodná, voľná a od srdca. Samozrejme zahráme aj „revolučnú“, pesničku, ktorú sme vtedy zložili – Pravda víťazí.
Aký to malo podľa Maťa Ďurindu všetko zmysel?
Začnem jednou spomienkou. Raz v roku 1982 som asi na siedmykrát dostal vycestovaciu doložku a mohol som ísť do Londýna. Môj veľký sen – vidieť rockové kluby, obchody s hudobnými nástrojmi, skutočnú slobodu na uliciach aj v obchodoch. Avšak ani raz mi nenapadlo, že by som tam ostal a emigroval, pretože mne sa Československo a naše Slovensko veľmi páči, lebo som nejako vedel, že donekonečna to jednoducho s tým komunizmom a totalitou nevydrží. A sedem rokov po tom mojom výlete napokon prišiel november 1989. Malo pre nás a naše novodobé dejiny veľký význam. To, čo sa stalo treba najmä dnešným mladým pripomínať. Nebolo samozrejmé si kúpiť letenky a zajtra odletieť hocikde do sveta. Nedalo sa v obchode hocičo kúpiť, jednoducho aj pre toto mal november 1989 zmysel a význam, že vo všetkom sa postupne dostávala sloboda a padali monopoly, nedostatky v každej oblasti… A nesmieme na to nikdy zabudnúť.
FOTOGALÉRIA (kliknite na miniatúry):
Martin Ďurinda si na november 1989 zaspomína v relácii Neobyčajné osobnosti, ktorú odvysiela v premiére v sobotu 16. novembra o 18:00 Televízia Ružinov. Relácia bude zaradená aj vo webovom archíve (viac tu).
VIDEO: Pravda víťazí
Táto pesnička od skupiny Tublatanka sa stala hymnou nežnej revolúcie. „Tento hit vznikol skoro dva roky pred revolúciou. Celé to otextoval Martin Sarvaš. Stále som mal pocit, že refrén má byť silný a toto spojenie to absolútne vystihovalo – pravda víťazí. A postupne sa dostala do povedomia v celom bývalom Československu,“ povedal nám Martin Ďurinda z kapely Tublatanka.
Spomienka na Nežnú a november 1989
Na miestach, kde sa začali po 17. novembri 1989 konať prvé demonštrácie a zhromaždenia sa bude konať spomienkové podujatie. Na námestí SNP v Bratislave vystúpia osobnosti a tváre Nežnej revolúcie, ktoré pripomenú účastníkom udalosti spred tridsiatich rokov. Súčasťou bude prehliadka vtedajších policajných áut a techniky. Záver bude patriť koncertu hudobnej skupiny Tublatanka.
Eštebák na Instagrame: Takto by vyzeralo sledovanie v roku 2019
Máte pre nás zaujímavý tip? Napíšte na redakcia@hlavne.sk
alebo zavolajte na číslo 0910 554 995
