SERIÁL: 4 podniky, ktoré privatizácia na Slovensku (takmer) pochovala

Podniky zničila nekompetentnosť vedení po privatizácii

foto: koláž hlavné.sk

Počas divokých čias privatizácie na Slovensku skončili mnohé štátne spoločnosti v rukách súkromníkov. Ktoré podniky ich nekompetentnosť nadobro zničila?

Privatizácia mnohé miliónové firmy pochovala, no našli sa aj tie, ktoré z preskupovania majetku profitovali. Redakcia Hlavné.sk vám prináša ďalší diel seriálu k 25. výročiu samostatného Slovenska a v rámci neho pohľad na štyri podniky, ktoré namiesto úspechu čakal pád na dno, krach a rozkradnutie.

VSŽVSŽ: Niekdajšie Východoslovenské železiarne boli čiastočne privatizované kupónovou metódou. Väčšinu si ponechal Fond národného majetku. Jeho akcie sa následne v dvoch vlnách predali skupine manažérov i firme, ktorá zastupovala zamestnancov. Za búrlivých okolností bohatla najmä rodina kontroverzného podnikateľa Alexandra Rezeša. Za šéfovania jeho syna Júliusa sa oceliarsky gigant ocitol na pokraji krachu. Spoločnosť nakoniec musel zachraňovať Američan slovenského pôvodu Gabriel Eichler, ktorý podstatnú časť jej aktív predal americkej U. S. Steel. To už jej však iný príbeh…

Nafta GbelyNafta Gbely: Jeden z najziskovejších štátnych podnikov sa dostal v roku 1995 do rúk známeho podnikateľa Vladimíra Poóra. Za 46 percent akcií zaplatil pol miliardy slovenských korún. Spoločnosť ale stagnovala a kríza vyvrcholila v lete 1999. Firma spadla do dvojmiliardovej straty a hrozil jej zánik. Vrtná činnosť bola na bode mrazu, podobne ako investície do zariadení. Fond národného majetku si nakoniec vyžiadal 40 percent akcií naspäť. Kontrolu nad mŕtvym projektom napokon prevzal SPP.

AB CosmeticsAB Cosmetics: Boli časy, keď Slováci pleťové krémy tejto (dnes už neexistujúcej) spoločnosti milovali. Nebyť privatizácie, mohlo tak byť dodnes. O firmu sa zaujímal americký Colgate Palmolive, zlom však nastal vo chvíli, keď dal štát prednosť triu domácich podnikateľov. Ukázalo sa však, že odovzdať úspešný podnik do rúk Petra Cintulu, Františka Mačugu a Jozefa Čermáka bolo osudnou chybou. Nedarilo sa im splácať pohľadávky voči Fondu národného majetku, hoci sa o to snažili vyše desať rokov. Firme sa neskôr podarilo nájsť sľubného investora a plánovala obnoviť výrobu v Šamoríne. To už však smerovala do konkurzu. Definitívne K.O. jej zasadili spory niekdajších obchodných partnerov.

Devín BankaDevín Banka: Vznikla ešte za čias Československa v roku 1992 po dohode odborových zväzov spolu so Slovenskou poisťovňou a Slovenským zväzom výrobných družstiev. Banka od samého začiatku hospodárila neštandardne. Aj keď nemala žiadne stabilné zázemie, rozdávala štedré úvery takmer komukoľvek a bez akéhokoľvek krytia. Úroky klientom vyplácala, no neprofitovala a dlhy narastali. Inštitúciu z problémov ťahali Rusi, napríklad aj vďaka deblokácii ich dlhu. Zanikla v lete 2001.

V pokračovaní seriálu Hlavné.sk k 25. výročiu samostatnosti Slovenska vám už o týždeň priblížime priebeh kupónovej privatizácie, ktorá aj po rokoch vyvoláva mnohé pochybnosti a otázniky. 

Môže vás zaujímať

Návrh hraníc pralesov podľa ochranárov neplní cieľ, MŽP nesúhlasí