Slnovrat bude 21. decembra, no popoludňajšie svetlo pribúda už pred ním

Ilustračné foto

pixabay.com

Zimný slnovrat v tomto roku nastáva už 21. decembra večer o 23. hodine a 23. minúte stredoeurópskeho času (SEČ). V popoludňajších hodinách však začne svetla pribúdať už v týchto dňoch. Najskoršie západy slnka v roku nastávajú v našich zemepisných šírkach medzi 8. a 15. decembrom. Napríklad v Bratislave zapadá slnko o 15.57 h SEČ. Už v nedeľu 16. decembra však zapadne slnko o minútu neskôr, v deň zimného slnovratu o 15.59 a na Štedrý deň o 16.01 h.

„Veľmi dobre to vystihuje úslovie: ‚Lucia z noci upíja, ale dňu nepridá.‘ Astronomický jav je takto presne a jednoducho opísaný v ľudovej múdrosti,“ povedal psychológ, ale aj znalec ľudových tradícií Dušan Fabián.

Príslovie opisuje fakt, že v dňoch od Lucie po zimný slnovrat, teda medzi 13. a 21. decembrom, začína doslova po sekundách a minútach pribúdať popoludňajšieho svetla. No dni sa celkovo ešte stále skracujú, pretože ráno vychádza slnko každým dňom o čosi neskôr. Napríklad v nedeľu 16. decembra (údaj je opäť pre Bratislavu) o 7.34 h a 21. decembra až o 7.38 h. Teda kým popoludní pribudnú do slnovratu dve minúty svetla, ráno štyri minúty ubudnú. Najkratším dňom v roku je tak 21. december – slnko je v našich zemepisných šírkach nad obzorom presne osem hodín a 21 minút.

Štedrovečerné jedlo: Čo vás tento rok vyjde najdrahšie?

Od tohto okamihu sa dni začnú opäť predlžovať, hoci ráno sa východy slnka ešte vždy oneskorujú. Najneskôr vychádza slnko medzi 1. a 3. januárom – o 7.42 SEČ. A až od 4. januára začne svetla pribúdať nielen popoludní, ale aj v ranných hodinách. Zodpovedá tomu podľa Fabiána ďalšie známe príslovie: „Na Nový rok o kurací krok, na Tri krále o minutu dále, na Hromnice o hodinu více.“

Fakt, že práve v dňoch okolo Lucie, teda okolo 13. decembra, prichádza súmrak najskôr, sa premietol do niektorých kultúr, podľa ktorých sa práve Lucia považovala za najkratší alebo najtmavší deň v roku, v ktorom dočasne víťazila temnota nad svetlom. Zodpovedajú tomu aj mnohé zvyky na Slovensku.

Zimný čas nám nevyhovuje, chceme letný – kritizujú Slováci návrh Ministerstva práce

„V období pred slnovratom tma graduje, je jej stále viac, a tak aj do rituálov vstupujú temné sily alebo ochrana pred nimi. K takýmto zvykom patrili napríklad stridžie dni – Katarína, Ondrej, Barbora, Mikuláš a Lucia. Všetky tieto sviatky a rituály pred Vianocami sú predslnovratové. Po Vianociach nastupujú poslnovratové, v ktorých je badať radosť z toho, že slnka bude zasa viac. To už je oslava. Prvým príznakom sú zábavy na Štefana a potom, samozrejme, Fašiangy, ktoré sa začínajú po Troch kráľoch. Tie sú jednoznačnou radosťou z toho, že sme porazili zimu a ideme smerom k jari a k letu,“ povedal Fabián.

Samotný slnovrat, ale aj Vianoce, sú podľa neho archetypálnymi sviatkami, teda ich praobraz je hlboko zakorenený v ľudskej duši a súvisí so vzťahom človeka k slnku. „Aj tu sa ponúka ľudové úslovie: ‚V najtemnejšej časti zimy zvrat slnka je prapodivný,'“ doplnil psychológ.

Môže vás zaujímať

Ministri odkazujú Kamenickému: Šetríme, ako sa len dá. Obraciame každé euro!