Štátna ochrana prírody rozhadzuje peniaze, tvrdí strana SaS

Ľubomír Galko

foto: TASR

Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR patriaca pod ministerstvo životného prostredia rozhadzuje peniaze.

Tvrdí to poslankyňa opozičnej SaS Anna Zemanová, ktorá poukázala na zvláštny biznis ŠOP s neziskovou organizáciou Komplexná centrálna záchranná služba. Zemanová podala podnet na Úrad pre verejné obstarávanie a pripravuje podnet na prokuratúru za nelegálne podnikanie.

Ochrana prírody má svoje povinnosti

„V zmluve o ochrane prírody sú uvedené aj činnosti ako aktívna účasť pri činnosti národnej skupiny pre elimináciu nelegálneho lovu – taká pritom neexistuje,“ uviedla tímlíderka SaS pre životné prostredie.

Podľa Zemanovej je tam uvedené aj vykonávanie náhodných kontrol chránených území pri podozrení na nelegálne usmrcovanie chránených živočíchov, kontroly vozidiel, eliminácia alebo úplné zamedzenie nelegálneho zberu lesných plodov, zamedzenie pohybu terénnych motocyklov a štvorkoliek či pohybu mimo turistických chodníkov.

„Tieto činnosti majú vo svojej náplni viaceré štátne orgány a organizácie, okrem iného samotná Štátna ochrana prírody aj polícia,“ upozornila.

Občianske združenie platilo sprievod

Zemanová tvrdí, že je neprípustné, ak ľudia zaplatení občianskym združením majú robiť sprievod neplateným dobrovoľným strážcom alebo zamestnancom ŠOP.

„Predstierať, že uzavretie zmluvy s takouto náplňou je výkon Civilnej ochrany, aby obišli verejné obstarávanie, je úplne neprípustné. Hasiči, lekári a záchranári majú iné úlohy. ŠOP sa chystá za dva roky vyplatiť 850 000 eur mimovládnej organizácii za prácu, ktorú by vraj mala robiť ona sama,“ uzavrela.

Podľa podpredsedu SaS Ľubomíra Galka je absurdné, aby lekári robili sprievod zamestnancom a strážcom ochrany prírody pri zisťovaní nelegálnej činnosti. „A ešte by ich pri tom malo koordinovať občianske združenie. To majú robiť policajti,“ odkázal.

Obhajoba ministerstva životného prostredia, že ŠOP nemá dostatok ľudí, ktorí by túto prácu robili, je podľa SaS absurdná a nezákonná.

Dobrovoľný člen stráže

Strážca ochrany prírody je zamestnanec ŠOP a dobrovoľný člen stráže zaškolený človek s právomocami strážcu podliehajúci kontrole ministerstva vnútra. Pri výkone činnosti je v podstate verejným činiteľom a musí sa preukázať služobným odznakom.

Ceníme si službu záchranárov, ktorí pomáhajú pri živelných pohromách. Neznamená to však, že automaticky majú legitimitu na výkon strážcu ochrany prírody. O to menej aby sa zamieňala s činnosťou tzv. eko polície. Vyčlenenie takejto zložky v rámci existujúcich zložiek polície podporujeme, avšak nie takýmto spôsobom a cez občianske združenia,“ dodal Galko.

Dohoda o spolupráci

Envirorezort pripomína, že v tomto prípade nejde o zákazku, ale o dohodu o spolupráci. „Pričom suma 850 000 eur je horná hranica, ktorá sa nesmie prekročiť. Samotné neziskové združenie si môže fakturovať jednotlivé dohodnuté úkony a výlučne len režijné náklady. Teda napríklad pohonné hmoty, prevádzku techniky,“ povedal jeho hovorca Tomáš Ferenčák.

Ministerstvo bude podľa jeho slov tieto faktúry sledovať a preverovať. „Treba však podotknúť, že ide o subjekt, ktorý disponuje špeciálnym vybavením a spolupracuje so štátom – políciou, záchranármi, hasičmi, ochranármi – dlhé roky. Zasahovali napríklad pri havárii lodí na Dunaji, pri povodniach, … ŠOP ich používa napríklad pri komplikovanej cezhraničnej spolupráci,“ zhrnul Ferenčák.

Môže vás zaujímať

Matovič pácha trestnú činnosť zverejňovaním údajných správ, tvrdí Glváč