Stúpol počet komunálnych politikov, hlásiacich sa k národnostným menšinám

Ilustračné foto

foto: TASR - Milan Drozd

Počet komunálnych politikov, hlásiacich sa k národnostným menšinám, sa zvýšil. Konštatuje to Správa o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín za obdobie rokov 2017 - 2018, ktorá je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní (MPK).

Správa, ktorú vypracúva Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny, v materiáli poukazuje na porovnanie výsledkov komunálnych volieb v roku 2014 a 2018 a z tejto komparácie vyplývajúci početný nárast zvolených starostov a poslancov, kandidujúcich s podporou strán hlásiacich sa k národnostným menšinám. Najvýraznejšie stúpol počet kandidátov podporených Stranou maďarskej komunity (SMK) a Most-Híd.

Kým v roku 2014 bolo za starostov zvolených 107 kandidátov s podporou SMK (samostatných i kandidujúcich v rámci koalície), v roku 2018 to už bolo 167 úspešných kandidátov. O viac ako dve stovky stúpol i počet poslancov podporených SMK, z 1151 v roku 2014 na 1358 v posledných komunálnych voľbách 10. novembra 2018. V prípade kandidátov podporených stranou Most-Híd sa zvýšil počet zvolených starostov z 87 na 287, počet poslancov z 829 na 1124.

Nárast zaznamenali i menšie politické subjekty, hlásiace sa k rómskej národnostnej menšine. Strana rómskej koalície (SRK) napríklad podporila deväť úspešných uchádzačov o post starostu (v roku 2014 ich bolo šesť), a 71 kandidátov na poslancov miestnych, obecných či mestských zastupiteľstiev (v roku 2014 ich bolo 53). Strana spolunažívania a tolerancie (STS) podporila 30 úspešných kandidátov na komunálnych poslancov, vo voľbách 2014 nebol úspešný ani jeden.

Kauza platinových sít nie je stále doriešená a vracia sa na prvostupňový súd

Správu o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín predkladá splnomocnenec vlády SR od roku 2013. Do roku 2017 ich vypracovával každý rok, od roku 2017 sa majú predkladať s dvojročnou periodicitou. V poradí teda ide o šiestu správu, sumarizujúcu doterajší vývoj v jednotlivých oblastiach dodržiavania práv príslušníkov národnostných menšín. Všíma si oblasť politickej i spoločenskej participácie, uplatňovania práv v oblasti kultúry a vzdelávania, rovnako tak i aplikáciu jazykových práv. Práve v tejto oblasti predkladatelia správy poukazujú na značné rezervy. „Doposiaľ nie sú v plnej miere naplnené zákonné povinnosti v praxi. Je dôležité uviesť, že nejde len o súlad noriem a zákonov vo všeobecnosti, ale predovšetkým o praktický výkon národnostnej politiky štátu,“ uvádzajú.

Naopak, výrazne oceňujú prijatie strategických a koncepčných dokumentov a legislatívnych zmien v oblasti kultúry a vzdelávania – napríklad vznik Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, taktiež kreovanie Sekcie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry a kultúry národnostných menšín v rámci Ministerstva kultúry SR, ale aj zriadenie samostatnej Sekcie národnostného a inkluzívneho vzdelávania v rámci rezortu školstva.

Môže vás zaujímať

Danko: Voľme zodpovedne, vyberme si Európu, v ktorej sa nám bude dobre žiť