Sudcom sa možnosť vzniku ďalších špecializovaných súdov nepáči

Ilustračné foto

Foto: TASR/AP

Slovenskí sudcovia a ich súdy nepodporujú existenciu a vznik ďalších špecializovaných súdov. Potrebná je však podľa nich špecializácia samotných sudcov na konkrétne agendy. Ukázal to prieskum, ktorý medzi sudcami vlani realizovala Európska komisia pre efektívnu justíciu (CEPEJ) v rámci auditu súdov.

Európski experti pripravili dva dotazníky, ktoré vypĺňali slovenskí sudcovia a vedenie súdov, vrátane riaditeľov ich správy. Z prieskumu vyplynulo, že len štvrtina respondentov (25 percent) považuje za opodstatnenú existenciu špecializovaných súdov alebo vytvorenie ďalších. Až 54 percent respondentov sa domnieva, že nie sú potrebné.

Špecializácia samotných sudcov

Účastníci prieskumu však podporili špecializáciu samotných sudcov. Za tú sa vyslovilo 64 percent všetkých účastníkov prieskumu, medzi samotnými sudcami má špecializácia ich práce až 71 percentnú podporu. Proti špecializácii sa vyslovila necelá štvrtina respondentov (23 percent) prieskumu, podľa 13 percent respondentov je potrebná čiastočne.

Respondenti, ktorí nie sú priaznivo naklonení špecializácii súdov, argumentovali, že súčasná úroveň špecializácie je dostatočná alebo dokonca, že špecializované súdy nemajú miesto v slovenskom všestrannom súdnom systéme, uvádza CEPEJ v správe hodnotiacej stav slovenského súdnictva. Z monitoringu však tiež vyplynulo, že sudcovia nie sú spokojní so súčasnou organizáciou súdov, najmä s vysokým počtom okresných súdov, ktorý sa v rokoch 1993 až 1998 zdvojnásobil. Niektorí dokonca zastávajú názor, že s cieľom dosiahnutia vyššej špecializácie by sa viaceré okresné súdy mali buď zatvoriť alebo zlúčiť do jedného väčšieho okresného súdu vo viacerých súdnych budovách.

„Vo všeobecnosti špecializácia zlepšuje efektívnosť v súčasnom svete, v ktorom sa súdne prípady stávajú čoraz zložitejšími,“ uviedol na margo tejto témy prezident organizácie CEPEJ Georg Stawa. Vo všeobecnosti podľa neho dáva zmysel jednotlivé súdne agendy centralizovať tak, ako to urobilo Slovensko v prípade exekučnej agendy, ktorú po novom vybavuje jediný Exekučný súd v Banskej Bystrici. „Na lokálnej úrovni by ste sa mali snažiť mať jedného sudcu špecializovaného na jeden hlavný odbor,“ vysvetlil Stawa s tým, že v jeho domovskej krajine – Rakúsku sa snažia mať na každom lokálnom súde päť špecializovaných sudcov.

Náročnosť špecializácie

Uznal však, že v prípade malých súdov, ako sú niektoré slovenské okresné súdy, je špecializácia sudcov ťažká. „Bežný občan má kontakt so súdom raz za život, už preto nie je potrebné mať súd za rohom, alebo v pešej vzdialenosti,“ naznačil Stawa, že je možné ich počet znížiť. CEPEJ navrhol Slovensku zvážiť, že existujúci systém špecializácie by sa mohol zmeniť, a to tak, že by sa pridelila špecializácia viacerým súdom v krajine. Špecializovaný súd by tak bol osobitne pre každý kraj, alebo územie niekoľkých susedných krajov. V obvode ktoréhokoľvek z ôsmich krajských súdov by sa podľa organizácie CEPEJ mohli niektoré malé okresné súdy mohli zlúčiť do väčších, ale budovy by zostali zachované.

„Napríklad v obvode krajského súdu v Banskej Bystrici by zostali len dva alebo tri okresné súdy namiesto terajších osem. Všetkých osem súdnych budov by zostalo zachovaných a sudcovia v každej budove by sa špecializovali na konkrétnu agendu,“ uvádza správa konkrétny príklad. Takáto funkčná racionalizácia bez fyzického zlučovania malých okresných súdov by podľa európskych expertov umožnila špecializáciu sudcov, pretože každý súd by mal väčšiu množinu sudcov a špecializovaní sudcovia v tej istej budove by mohli tvoriť špecializované senáty. Iným možným spôsobom je zrušenie niektorých okresných súdov v tom istom kraji s cieľom vytvoriť väčšie okresné súdy so sídlom vo veľkých mestách s vyšším počtom sudcov.

Môže vás zaujímať

Kováčik: Autenticitu údajnej nahrávky Gorily môže potvrdiť len SIS