Súdne prieťahy štát desia, ale ľuďom pomastia vrecká

Ilustračné foto

Foto: TASR

Je spravodlivosť naozaj slepá? Na slovenských súdoch to tak niekedy môže naozaj vyzerať. Prieťahy v konaniach, s ktorými si zatiaľ nedokázala poradiť žiadna vláda, sa stále množia a len v polovici tohto roka musel štát zaplatiť sťažovateľom už necelých 400-tisíc eur.

Na závažnosť problému dlhodobo upozorňujú Ústavný súd aj Generálna prokuratúra. Pre ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú (Most-Híd) sú súdne prieťahy stredobodom pozornosti, podľa predsedníčky Súdnej rady Lenky Praženkovej sa však bleskové zlepšenie očakávať nedá.

Sťažnosti na rýchlosť súdnych konaní tvoria už tradične najpočetnejšiu agendu Ústavného súdu. Ten len za prvý polrok uznal až 161 prípadov porušenia ústavou garantovaného práva na primeranú dĺžku konaní, hoci za celý vlaňajšok bolo zbytočných prieťahov dovedna 263.

Najvyššie finančné odškodnenia

Okresný súd v Žiline má na konte dve najvyššie finančné odškodnenia za spory, ktorých verdiktov sa ich aktéri reálne ani nemuseli dožiť – 25-tisíc eur za 23-ročné naťahovačky a 13-tisíc eur za 20 rokov trvania kauzy. Najpomalšiu trojicu prípadov uzatvára kauza Okresného súdu v Košiciach, keď išlo o vyše 12-ročnú tortúru.

Slovenským súdom podľa posledných prieskumov nedôveruje 60 percent ľudí a podľa štyroch pätín z nich tomu neprospieva práve často neúnosná dĺžka konaní.

Podľa hodnotení Európskej komisie patríme už dlhodobo medzi krajiny s najdlhším trvaním občianskych a obchodných sporov, niekam hlboko pod priemer EÚ.

>> Výber sudcov zaskočil tých, čo sa spoľahli na vypracované otázky, viedla Kolíková <<

Na otázku, kto nesie za tento stav primárnu zodpovednosť, nepriamo odpovedala predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková. Podľa nej „priznanie finančného zadosťučinenia nemožno chápať ako rozhodnutie v merite veci, ale ako určitú formu kompenzácie za zlyhania štátnych orgánov spočívajúce v porušení predmetných článkov ústavy pri prerokúvaní a rozhodovaní sporov“.

Ministerstvo spravodlivosti súdne konania s dlhodobými prieťahmi starostlivo sleduje. ,,Všetky opatrenia, ktoré od začiatku tejto vlády robíme, smerujú k tomu, aby sme vytvorili podmienky pre efektívnejšie fungovanie justície. Koniec-koncov aj vytvorenie jedného exekučného súdu, a to, že sa snažíme urobiť niečo aj so starými exekúciami, smeruje k tomu, aby sme vytvorili priestor všetkým súdom plnohodnotne sa venovať ich hlavným agendám, a síce rozhodovaniu sporov,“ vraví pre Hlavné.sk hovorca rezortu Peter Bubla.

Foto: ilustračné, TASR/AP | Foto: TASR/AP

Dlhodobé prieťahy pod drobnohľadom

Konania, kde sú dlhodobé prieťahy, sú podľa neho pod drobnohľadom. Na mesačnej báze sa majú taktiež oboznamovať s nálezmi Ústavného súdu, v ktorých bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a sťažovateľom bolo priznané finančné zadosťučinenie.

Ak z odôvodnenia nálezu vyplýva, že v tej-ktorej veci boli obdobia dlhodobej nečinnosti, rezort požaduje od predsedov súdov vyjadrenie vo vzťahu k vyvodeniu disciplinárnej zodpovednosti voči zákonnému sudcovi, ktorý sa zbytočných prieťahov mal dopustiť.

,,Ak sa predseda súdu rozhodne disciplinárny návrh nepodať, žiadame oznámenie dôvodov, pre ktoré tak nemieni urobiť a súčasne požadujeme zaslanie vyjadrenia zákonného sudcu ako aj podrobnej chronológie úkonov  v danej veci za posledné štyri roky, čo je objektívna lehota na podanie disciplinárneho návrhu, teda iba za takéto obdobie nečinnosti je možné vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť voči sudcovi. Ak nás dôvody predsedu súdu nepodať disciplinárny nepresvedčia, podáme disciplinárny návrh my,“ dopĺňa.

Konať musí predseda súdu

Podľa Bublu je prioritou, aby konali predsedovia súdov. Ak sa tak nedeje a sú dané dôvody na podanie disciplinárneho návrhu, ministerka podľa neho koná.

,,Vlani bolo od marca podaných kvôli prieťahom sedem návrhov a tento rok boli zatiaľ podané štyri návrhy na začatie disciplinárneho konania,“ dodáva.

Predsedkyňa Súdnej rady SR Lenka Praženková. Foto: archívne, TASR | Foto: TASR

O zaslanie prehľadu súdnych spisov starších ako päť rokov v občianskoprávnej a obchodnej agende podľa Bublu požiadalo ministerstvo aj predsedov okresných a krajských súdov.

,,V prípade zistenia zavinených zbytočných prieťahov v týchto veciach budú tiež vo vzťahu k dotknutým sudcom prijaté disciplinárne opatrenia,“ uzatvára.

Naťahovanie vplýva na dôveryhodnosť súdnictva

Súdna rada prízvukuje, že riešenie pálčivého problému prieťahov v konaniach si nevyhnutne vyžaduje súčinnosť so zákonodarnou mocou.

„Ide najmä o nevyhnutné navýšenie počtu sudcov na najzaťaženejších súdoch, stabilizáciu súdnej administratívy a v neposlednom rade aj ich funkčnú informatizáciu. Faktom ale je, že tieto požiadavky nie sú v žiadnom prípade napĺňané v takej miere, aby boli spôsobilé zásadnejšie zlepšiť situáciu,“ vysvetľuje jej šéfka Praženková.

Zbytočné naťahovania súdov podľa Praženkovej výrazným spôsobom negatívne ovplyvňujú dôveryhodnosť slovenskej justície na Slovensku. Preto sa im chce osobitne venovať. „V oblasti informatizácie sa javí, že niektoré projekty zatiaľ administratívu skôr zahlcujú, ako by napomáhali jej plynulosti,“ pridáva.

S týmto dlhodobým problémom by mohla pomôcť aj analýza efektívnosti a kvality slovenského súdnictva, ktorá stála 700-tisíc eur. Má priniesť aj odporúčania na riešenie konkrétnych patálií justície. Rada Európy už rezortu odovzdala prvú správu expertnej skupiny.

Prokurátor môže podať sťažnosť

Záujem o zrýchlenie súdov deklaruje aj Generálna prokuratúra. Po podaní obžaloby je podľa nej konanie ovplyvnené postojom jednotlivých strán, najmä disciplinovanosťou obvinených, obhajcov i svedkov.

Keďže povinnosť skončiť vec v primeranej lehote leží výlučne na bedrách súdov, samotná prokuratúra dĺžku konania zásadným spôsobom ovplyvniť nemôže.

>> Zľakol sa Ústavného súdu? Danko bič na matovičovcov stopol <<

Prokurátor je pred súdom iba jednou zo strán, ale na zrýchlenie procesu môže využiť možnosť podania sťažnosti pre nečinnosť.

Túto sťažnosť podáva v súlade s opatrením generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára z decembra 2013, a to v prípade, ak súd nevykonal pri obžalobe za prečin žiadny úkon viac ako šesť mesiacov alebo pri obžalobe za zločin nevykonal žiadny úkon viac ako rok.

Aj vďaka tomu podali prokurátori pre prieťahy v súdnych konaniach v prvej polovici tohto roka 89 sťažností, čo sa môže javiť ako progres. Vlani ich totiž bolo až 243.

Môže vás zaujímať

Na archívnej snímke poslanec NR SR Jozef Rajtár (SaS).

Kŕmi Rajtára informáciami bývalý agent?