Sulík by pozval na opozičné rokovania aj Kollára

Predseda strany SaS Richard Sulík.

Foto: TASR

Na opozičné rokovania za okrúhlym stolom v piatok 13. apríla Strana maďarskej komunity (SMK) pozvala SaS, OĽaNO aj KDH, ale nie hnutie Sme rodina.

„Považujem za chybu, že nepozvali aj Borisa Kollára. Ak raz chceme voličov presvedčiť o tom, že sa po voľbách dokážeme dohodnúť, nemôžeme už teraz niekoho vylučovať,“ povedal v TABLET.TV predseda SaS Richard Sulík.

Dodal, že keď bude hostiteľom opozičného stretnutia jeho strana, pozve aj hnutie Borisa Kollára. Hoci sa štyri opozičné strany 13. apríla zhodli na tom, že by po voľbách mohli tvoriť základ budúcej koalície, podľa Sulíka karty rozdajú až voliči. „Pôjdeme do volieb samostatne a po voľbách sa pozrieme, kto postúpil do NR SR, kto má koľko mandátov a koľko ich máme my. A potom sa pozrieme, aké sú možné kombinácie koalície,“ povedal.

Vylúčení Smer-SD a ĽS NS

V tejto chvíli z koaličnej spolupráce vopred vylučuje len Smer-SD a ĽS NS. „Smer ideme nahradiť, nejdeme s ním spolupracovať. ĽS NS sme vylúčili preto, že na kandidátke tejto strany sú ľudia, ktorí tvrdia, že Adolf Hitler druhú svetovú vojnu nezačal, že šesť miliónov mŕtvych Židov je rozprávka… To sú jednoducho veci, ktoré sú v našej spoločnosti ‚no – go‘. Vybavená vec,“ tvrdí Sulík.

Strana na kongrese začiatkom apríla prijala „Krabičku“ – osem reformných opatrení, avizovala vytvorenie tieňového kabinetu a zároveň vyhlásila, že je pripravená prevziať vládnu zodpovednosť. „Predstavili sme voličom najprv obsah, našich osem reformných diel, a ďalší krok bude, že predstavíme osoby a obsadenie,“ povedal Sulík.

Poslanec Eugen Jurzyca sa na kongrese vyjadroval k zahraničnopolitickej priorite, presnejšie k európskemu manifestu strany. Jana Kiššová k Agende 2020, k bezpečnostnej agende Ľubomír Galko, reforme sociálne vylúčených spoločenstiev Lucia Ďuriš Nicholsonová, Peter Cmorej k odvodovému bonusu, k reforme školstva Branislav Gröhling, reforme zdravotníctva Jana Cigániková a štíhlemu štátu Jozef Rajtár.

Na otázku, či sú to potenciálni členovia tieňovej vlády, Richard Sulík reagoval, že na programovej konferencii nepredstavia iba tieňovú vládu, ale aj tieňových predsedov parlamentných výborov. „Keď dá strana všetkých kvalitných ľudí do exekutívy, môžu jej chýbať vo výboroch. To nie je náš prípad. Ľudia, ktorých ste menovali, budú niekde v okruhu približne tridsiatich predstavených ľudí,“ uviedol predseda SaS.

Bola to fatálna chyba Ivety Radičovej

Prvýkrát a zatiaľ naposledy bola SaS členom kabinetu Ivety Radičovej, ktorý však skončil predčasne. Práve SaS pri hlasovaní o eurovale, ktorý premiérka spojila s hlasovaním o dôvere vláde, nehlasovala „za“ a tým spustila proces vedúci k predčasným voľbám.

„To, že vláda padla, to je fakt. Stalo sa to preto, že neboli dodržané dohody, ktoré sme na začiatku vládnutia urobili. V programovom vyhlásení vlády sme mali napísané, že nebudeme podporovať nezodpovedne hospodáriace krajiny. A potom naši traja koaliční partneri otočili a zrazu boli horlivo za to, aby sme vystavili neodvolateľné a bezpodmienečné záruky pre Grécko,“ spomína Sulík.

„Iveta Radičová spravila fatálnu chybu tým, že spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. Chyba, ktorú sme spravili my, bola, že sme minútu pred hlasovaním neopustili sálu. Tak by totiž bolo jasné, že za to nemôžeme zahlasovať, keď tam fyzicky nie sme… Naši koaliční partneri si totiž do poslednej chvíle mysleli, že ‚cukneme‘,“ dodal predseda SaS. Tvrdí, že do budúcnosti sa dá podobnému problému predísť dôsledným dodržiavaním dohôd koaličnými partnermi.

Hoci nie je tradičný predvolebný čas, na uliciach sa dajú vidieť bilbordy OĽaNO aj SaS. Podľa Sulíka sa jeho strana jednoducho snaží komunikovať odkaz svojho kongresu aj inak ako len tlačovými konferenciami či blogmi. „Mali sme kongres, kde sme predstavili našich osem reformných diel. A chceme oznámiť ľuďom aj inými spôsobmi, ako len na tlačovej besede alebo napísať nejaký blog. Vydali sme aj SaS špeciál noviny, ktoré sme rozposlali do všetkých schránok rodinných domov na Slovensku. Chceme oznámiť voličom, že SaS je pripravená prevziať zodpovednosť za Slovensko,“ tvrdí Sulík.

Na kongrese „oprášili“ aj staršie návrhy na reformy, napríklad odvodový bonus, ktorý by mal zjednodušiť komplikovaný sociálny systém. Na námietku koaličných strán, že by táto reforma výrazne navýšila výdavky štátu, Sulík odpovedal, že akékoľvek výpadky v štátnom rozpočte by v takom prípade skončili priamo v peňaženkách ľudí. O konkrétnej podobe reformy je ochotný rokovať s prípadnými budúcimi koaličnými partnermi.

S prezidentskými voľbami čakajú na rozhodnutie Kisku

SaS sa na kongrese prihlásila k tzv. eurorealistickej orientácii, teda podpore projektu Európskej únie, ale zároveň žiadania jeho reforiem. Podľa Sulíka EÚ potrebuje znížiť mieru prerozdeľovania zdrojov a zvýšiť kompetencie národných štátov. „Navrhujeme napríklad saldovanie. Dnes máme, v tomto rozpočtovom období, nárok na asi tri miliardy na eurofondoch, ale zároveň platíme jednu miliardu zo štátneho rozpočtu do Bruselu. Navrhujeme saldovať platby, aby sme boli len príjemcami. Lebo peniaze, čo platíme, idú z rozpočtu, ale tie, čo prichádzajú nejdú do rozpočtu,“ povedal.

V prípade prezidentských volieb SaS čaká na rozhodnutie Andreja Kisku, o komunálnych voľbách už rokuje. „Ak prezident Andrej Kiska bude kandidovať, SaS ho podporí. Ak nie, podporíme iného kandidáta. Čakáme,“ povedal Sulík.

V hlavnom meste OĽaNO podporilo kandidáta SaS na predsedu VÚC, teraz by sulíkovci mali podporiť nominanta OĽaNO na post primátora. „V prípade Bratislavy čakáme, že OĽaNO, s ktorým máme dohodu o komunálnych voľbách, predstaví kandidáta pre Bratislavu. V prípade Košíc už prebehlo niekoľko stretnutí s možnými kandidátmi. V krátkom čase by sme sa rozhodli, koho podporíme. Predpokladám, že do konca mája,“ poznamenal predseda SaS.

V diskusii krátko komentoval aj raketový a letecký úder USA, Francúzska a Veľkej Británie na potenciálne továrne a sklady chemických zbraní v Sýrii. „Chemické zbrane sú neprijateľné, neakceptovateľné celým civilizovaným svetom. Problém ale je omnoho hlbší a širší. Vojna v Sýrii trvá už sedem rokov, je tam pol milióna mŕtvych. A ja nemám presvedčenie, že sa ju podarí ukončiť ďalším bombardovaním. Naopak, myslím si, že USA, Rusko, Turecko a Sýria by mali začať rokovať o mieri. Bola to demonštrácia sily, ktorá ale nenásobí, ani nedelí,“ uzavrel Sulík.

Môže vás zaujímať

OĽaNO si počká na kandidáta Smeru a SNS na prezidenta, hovorí Remišová