Jednou vetou

Tichý protest na Kotlebových voličov nefunguje

Najvyšší súd nezrušil Kotlebovu ĽSNS a ako sa zdá, na voličov tejto strany nefungujú ani protesty proti fašizmu

autorská koláž hlavne.sk, Michal Psota

Prelomové! Rozhodnutie Najvyššieho súdu o zrušení kotlebovej strany sa očakávalo s napätím. Rozsudok je známy a vzbudzuje už druhý deň silné emócie. Koaliční politici tvrdia, že rozhodnutie Najvyššieho súdu treba rešpektovať. Opozícia naopak, varuje pred legitimizáciou fašistov v politike. Na facebooku sa v statusoch na túto tému rozhodnutie buď tvrdo kritizuje alebo naopak, oslavuje sa víťazstvo. Isté je jedno, žaloba bola podľa kritikov postavená tak, že iné rozhodnutie sa čakať nedalo. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár totiž podľa odborníkov namietal politické prístupy a nie právne. To na zrušenie žiadnej strany v demokratickej krajine jednoducho nestačí.

Zuzana Čaputová: Dohovorí sa so svetovými štátnikmi?

„Podrobné odôvodnenie rozsudku bude uvedené v písomnom vyhotovení rozhodnutia, na ktorého vyhotovenie má Senát lehotu 30 dní,“ vysvetľuje hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová. Z doteraz známych argumentov Najvyššieho súdu je zrejmé, že žaloba stála na zlej dôkazovej situácii, keď nestačí len namietať program strany, konkrétne napríklad že strana chce vystúpenie SR z NATO a EÚ, čím je proti medzinárodným záväzkom SR.

„Nezostávala iná možnosť, než žalobu zamietnuť, pretože žalobca, generálny prokurátor, neuniesol dôkazné bremeno,“ zdôvodnil Najvyšší súd.

Extrém treba podľa väčšiny obyvateľov, samozrejme, potláčať, na druhej strane aj krajné názory patria podľa rozhodnutia súdu do demokratickej spoločnosti.  A tu je otázka, keďže aj počas pojednávania sme boli všetci, vrátane hlavne.sk, svedkom takzvaného tichého protestu, či extrém možno poraziť odobratím voličov tichým držaním hesla Stop fašizmu, ktorého sme včera boli svedkami. Heslo Stop fašizmu držali po písmene v rukách viaceré známe osobnosti ako herečka Zuzana Kronerová, komentátor Marián Leško, politológ Grigorij Mesežnikov, či Michal M. Šimečka.

VIDEO: Ministerka Kalavská zverejní detaily k sanitkám

Protest jedenástich osobností pred budovou NS SR počas rozhodovania o zrušení Kotlebovej strany. | foto: TASR

Podľa prieskumov je typický volič ĽSNS mladý, stredoškolsky vzdelaný, manuálne pracujúci muž do 34 rokov, má vyšší ako minimálny príjem a považuje sa za stredo až pravicovo orientovaného. V prvom rade je sklamaný systémom, ktorému nedôveruje a nepovažuje sa za fašistu.

Pavel Haulík, sociológ | foto: TASR

Podľa sociológa Pavla Haulíka to naopak, skôr môže mať bumerangový efekt. „Voliči ĽSNS si totiž nemyslia o sebe, že sú fašisti, považujú sa za protisystémových a preto takýto protest nemusí mať vôbec žiadny dopad na ich idelógiu,“ myslí si sociológ Pavel Haulík.

 

Eduard Chmelár | foto: facebook E.Ch.

To, že protest nefunguje na to, aby niektorí voliči extrémistickej strany zmenili názor, si myslí aj politológ Eduard Chmelár. „Absolútne to nefunguje. Dokonca si myslím, že títo ľudia, ktorí tam boli, respektíve časť z nich, aby som bol spravodlivý, tak má leví podiel na vzostupe neofašistických kruhov. Lebo to ignorovanie reálnych problémov ľudí, keď ľudia ako pán Šimečka tvrdili, že iná alternatíva tu neexistuje, keď tu bol ten najtvrdší neoliberalizmus a oni ignorovali sociálne problémy, ktoré z toho vyplývajú, tak podpora týchto strán je dôsledkom,“ myslí si E. Chmelár.

A hoci sú to podľa neho tendencie neprijateľné, tak práve ľudia akí boli na tichom proteste nemajú morálne právo poukazovať na nič. „Keby boli pred Najvyšším súdom veteráni druhej svetovej vojny alebo ľudia, čo prežili holokaust, je to úplne niečo iné,“ vyhlásil E. Chmelár.

ĽSNS je podľa najnovších prieskumov politických strán treťou najsilnejšou politickou stranou. V kuloároch sa silno zvažuje, či benevolentný postoj SMER-SD k tejto strane nesúvisí s tým, že po voľbách rátajú so spoločnou koalíciou. A to aj napriek tomu, že verejne sa tomuto spojenectvu v SMER-SD nikto nehlási, premiér Pellegrini ho aj rovno odmieta. Koniec koncov poslanci tejto protisystémovej strany podporili viaceré návrhy vládneho SMER-SD: napríklad pri ústavnom zákone o zastropovaní dôchodkového veku, so SMER-SD sa zhodli a pri Istabulskom dohovore.

 

 

 

Môže vás zaujímať

SaS vyzýva predsedu parlamentu Borisa Kollára na odstúpenie z funkcie