Top 5 prezidentských kandidátov: Dankovu novelu poriadne zvozili

Zľava: Andrej Danko a prezidentskí kandidáti Štefan Harabin, Robert Mistrík, Béla Bugár, Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič

autorská koláž hlavne.sk, TASR

Už to tu raz bolo, pamätáte si na to? Ako reakciu na tlačový zákon s právom na odpoveď v roku 2008 denníky vydali na protest vybielené titulné strany. Po dlhých rokovaniach bol zákon v roku 2011 pozmenený a právo na odpoveď ostalo iba fyzickým osobám. Podľa názoru Andreja Danka by sa však zákon mal opäť meniť. Čo si však o novele myslí top 5 prezidentských kandidátov, podpísali by novelu?

Chcete dostávať viac podobných článkov? Stačí sa prihlásiť na náš bezplatný Newsletter. To najlepšie za posledných 7 dní príde priamo na Váš e-mail. Viac informácií nájdete TU

Andrej Danko | Foto: Michal Psota

VIDEO: Hviezda 90-tych rokov si pochvaľuje mladú manželku. Toto ho naučila!

Slovensko, žiaľ, dospelo do štádia, že takýto zákon je nevyhnutný. Navyše, tento zákon sa má rozšíriť aj o komentáre a glosy. V iných vyspelých štátoch je takýto zákon samozrejmosťou, informoval Tomáš Kostelník, hovorca predsedu NR SR Andreja Danka.

Hnus, ktorý stále neskončil. Sledovanie novinárov tu bolo aj v minulosti.

Na návrh reagovala aj Federácia slovenských novinárov (FSN), ktorá NR SR vyzvala na spoločenský dialóg k téme inštitútu zavedenia práva na odpoveď politikov – novelu totiž považujú za výsadu domáhať sa neprimeraných zásahov do slobody tlače. Podľa predsedu FSN, Milana Debnára sa treba otvoriť verejnosti a skvalitniť prístup k právu na informácie“. Čo si o možnom zásahu do slobody tlače myslia prezidentskí kandidáti?

Exprezident Policajného zboru Tibor Gašpar: Všetky obvinenia popieram

Maroš Šefčovič: Mediálny priestor sa dramaticky mení

Podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič | Foto: TASR

Kandidát strany SMER, Maroš Šefčovič, považuje zákon v aktuálnej forme za nedostatočne definovaný. Tlačový zákon si nepochybne vyžaduje širšiu úpravu ako len vo vzťahu k právu politikov na odpoveď pre politikov,povedal pre hlavne.sk M. Šefčovič. Mediálny priestor považuje za dynamický priestor, ktorý sa dramaticky mení. Vznikom online priestoru prichádza napríklad potreba zadefinovať, kto je novinár, ako ho chrániť, ale zároveň, ako zaručiť istú mieru zodpovednosti za obsah v online priestore. Ako prezident by som sa zasadzoval za odborné a vyvážené riešenie a sám by som do toho aktívne vstupoval organizovaním okrúhlych stolov,uviedol M. Šefčovič.

Kauza Alena Zsuzsová: Podozrenia na jej obete narastajú

Zuzana Čaputová: Právo na odpoveď považujem za nebezpečné

Kandidátka na prezidentku SR Zuzana Čaputová | foto: TASR

Považujem to za mocenský nástroj politikov, ktorý sami sebe odhlasovali. Nevidím dôvod, prečo by politici mali mať právo zo zákona takto zasahovať do obsahu médií, vysvetlila názor na novelu zákona Zuzana Čaputová. Podľa slov Čaputovej majú politici aktuálne dostatok spôsobov, ako reagovať na informácie publikované v médiách. Môžu organizovať tlačové konferencie alebo médiám zasielať tlačové prehlásenia. Právo na odpoveď im umožní publikovať v médiách prakticky čokoľvek, čo budú chcieť, a to považujem za nebezpečné,myslí si Z. Čaputová.

Najbohatší kandidát na prezidenta: Tie majetky vás dostanú!

Róbert Mistrík: Voči novele zdieľam výhrady

Róbert Mistrík | foto: facebook R. Mistríka

Vedec a kandidát na post hlavy štátu Róbert Mistrík s aktuálnou podobou novely nesúhlasí. Stotožňuje sa s Federáciou slovenských novinárov, ktorá pozýva poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k diskusii. Zdieľam výhrady, výzvy k dialógu považujem za rozumné,“ informoval Mistrík exkluzívne pre hlavne.sk. Výhrady by mal aj z pozície hlavy štátu a novelu zákona by pravdepodobne nepodporil. Prezident neschvaľuje zákony, ale zrejme by som ju po právnej analýze vrátil na prehodnotenie, avšak uvidíme, v akej forme ju parlament schváli,domnieva sa R. Mistrík.

Danko chce, aby sa právo na odpoveď politikov vzťahovalo aj na komentáre

Štefan Harabin: Audiatur et altera pars – Nechajme vypočuť druhú stranu

Štefan Harabin | foto: TASR

„Vo vzťahu k novinárskemu povolaniu, aj k sudcovskému povolaniu platí stará zásada rímskeho práva: audiatur et altera pars – nechajme vypočuť druhú stranu. Ani sudca nemôže rozhodovať na základe vyjadrenia jednej strany bez toho, aby vypočul aj druhú, vysvetlil postoj k zákone o tlači sudca Najvyššieho súdu SR a bývalý minister spravodlivosti Štefan Harabin. Podľa Harabinovho názoru by mal byť postup a cieľ novinárov aj sudcov rovnaký – zistiť objektívnu pravdu. Niektoré mainstreamové médiá podsúvajú určité hodnotiace výsledky bez toho, aby druhá strana mala rovnakú možnosť sa vyjadriť. Musíme hľadať takú legislatívnu úpravu, aby nebola určitá skupina ľudí považovaná za nadľudí, ktorí by si osobovali monopol na pravdu,uviedol pre hlavne.sk Š. Harabin. S odpovedaním na novinárske komentáre a glosy však už nesúhlasí, pokiaľ autor dodrží novinársku etiku a neuvedie vyjadrenia ako fakty aj napriek tomu, že ide o lož.

Danko prijal kandidatúru 15 z celkovo 18 uchádzačov o Prezidentský palác

Béla Bugár: Sme v dobe hoaxov a dezinformačných webov

Béla Bugár | Foto: TASR

Podpredseda NR SR a predseda Most – Híd Béla Bugár si myslí, že právo na odpoveď je v dnešnej dobe nutné, avšak iba v presne vymedzených prípadoch. Novelu tlačového zákona sme v parlamente posunuli do druhého čítania, bude priestor na pozmeňujúce návrhy. V našom poslaneckom klube zastávame názor, podľa ktorého by v dobe hoaxov a dezinformačných webov právo na odpoveď v presne vymedzených prípadoch a rozsahu mali mať aj verejní činitelia. Osobne zastávam názor, že toto právo sa na komentáre a glosy vzťahovať nemá,odpovedal na otázky hlavne.sk Béla Bugár.

FILM: 8 februárových noviniek , ktoré sa oplatí v kinách vidieť!

Môže vás zaujímať

Odhalil daňové podvody aj biznis s potratmi. Čomu sa venoval Ján Kuciak?