Účasť v druhom kole volieb sa bude len mierne líšiť od prvého, tvrdí politológ

Ilustračné foto

foto: TASR

Volebná účasť v druhom kole prezidentských volieb sa bude pravdepodobne len mierne líšiť od účasti v prvom kole. "Bude to len o pár percent a ak by aj bola účasť o čosi vyššia, pravdepodobne nedosiahne úroveň účasti na voľbách do Národnej rady SR," povedal pre TASR politológ Pavol Baboš, riaditeľ Centra pre medzinárodné a teritoriálne štúdiá (CTMŠ) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Väčšinou, v rokoch 1999, 2009 aj 2014 platilo, že sa v druhom kole prezidentských volieb zmobilizoval väčší počet voličov v porovnaní s prvým. Opačným príkladom bol rok 2004, kedy postúpili do druhého kola Ivan Gašparovič a Vladimír Mečiar.

„V sobotňajších voľbách je dôvod aj na jeden scenár, aj na druhý. Na jednej strane Maroš Šefčovič pre značnú časť voličov reprezentuje Smer, ktorý je pre nich neprijateľný, čo môže viesť k vyššej účasti. Na druhej strane sa pominula hrozba, o ktorej sa hovorilo pred prvým kolom, že by sa mohol stať prezidentom niekto z tzv. antisystémových kandidátov. Obaja kandidáti v druhom kole sú demokratickí a proeurópski. Voliči Harabina, Kotlebu alebo Daňa si z tejto dvojice nemajú veľmi koho vybrať. Časť Harabinových či Kotlebových voličov by mohlo dať hlas Čaputovej alebo Šefčovičovi, ale mnohí zrejme aj tak zostanú doma. Sú teda argumenty aj proti,“ uviedol politológ Pavol Baboš.

KOMENTÁR: Čaputová so Šefčovičom súťažia vo vymýšľaní nezmyslov

Rovnako sa v predošlých voľbách vyskytli v pomere „pol na pol“ situácie, keď favorit prvého kola zvíťazil aj v druhom, alebo keď sa poradie kandidátov, naopak, vymenilo.

V roku 1999 sa kandidátovi vládnej koalície Rudolfovi Schusterovi podarilo poraziť expremiéra a predsedu HZDS Vladimíra Mečiara v prvom i druhom kole. Takisto v roku 2009 vyhral Ivan Gašparovič s podporou Smeru v oboch kolách nad kandidátkou pravicových strán Ivetou Radičovou.

Dvakrát však nastal opačný prípad, že sa prezidentom stal uchádzač, ktorý sa v prvom kole umiestnil ako druhý. V roku 2004 takto Ivan Gašparovič predstihol Vladimíra Mečiara. V roku 2014 potom súčasný prezident Andrej Kiska preskočil favorita prvého kola, predsedu Smeru a premiéra Roberta Fica. V oboch prípadoch zaznamenali víťazi druhého kola neobvykle vysoký nárast počtu hlasov. Ivanovi Gašparovičovi ich v druhom kole pribudlo 637.028 a Kiskovi dokonca 851.069, čo je zatiaľ najvyšší prírastok medzi oboma kolami. Tento scenár považuje politológ v prípade súčasných volieb za menej pravdepodobný.

„Náskok Čaputovej v prvom kole bol natoľko výrazný, že ani neviem, čo by sa muselo stať, aby ho stratila. Tam, kde došlo k zmene poradia medzi prvým a druhým kolom, ide o prípady, kde sa do druhého kola dostal kontroverzný a polarizujúci politik. Vladimíra Mečiara v roku 2004 aj Roberta Fica v roku 2014 spája fakt, že obaja v časoch svojej kandidatúry mali za sebou roky politickej kariéry, ktorá rozdeľovala spoločnosť. Takýto kandidát získal v prvom kole určité percentá od svojich priaznivcov, no v druhom kole sa proti nemu zvyšok voličov spojil,“ vysvetlil politológ Pavol Baboš.

Čaputová vs. Šefčovič: Takéto sú ich kampane, podporovatelia a hodnoty!

V prípade Čaputovej či Šefčoviča podľa neho takýto faktor nevstupuje do hry. Ich výsledok môže ovplyvniť otázka, koľko hlasov získajú od priaznivcov kandidátov, ktorí do druhého kola nepostúpili, teda od voličov Štefana Harabina, Mariana Kotlebu, Františka Mikloška či Bélu Bugára.

„Tu existuje pravdepodobnosť, že Šefčovič získa viac, ale nie natoľko, aby dobehol náskok Čaputovej, ktorej zisk bol v prvom kole dvojnásobný. Aj Čaputová však môže získať istý počet hlasov od voličov, ktorí volili Harabina alebo Kotlebu preto, že považujú politické strany za skorumpované a v Čaputovej vidia istú nádej, pretože je nepolitička a témy spravodlivosti a boja proti korupcii sú jej prioritami,“ doplnil Baboš.

Môže vás zaujímať

Voľba ústavných sudcov: Bugár je za verejnú voľbu, súhlasí s ním aj opozičná SaS