Jednou vetou

ÚV SR: Prijalo sa veľa opatrení, aby sa nedostatky pri eurofondoch neopakovali

Podpredseda vlády SR a minister životného prostredia SR László Sólymos (Most-Híd), vedúci Úradu vlády SR Igor Federič, podpredesdea vlády SR a minister financií SR Peter Kažimír (SMER-SD) a premiér SR Peter Pellegrini (SMER-SD) počas 101. rokovania vlády SR 25. apríla 2018 v Bratislave

foto: TASR

Slovenská republika prijala v novom programovom období celý rad opatrení, aby sa nedostatky z uplynulého programového obdobia 2007 až 2013 pri čerpaní eurofondov neopakovali a aby sa v čo najvyššej možnej miere zabezpečilo ich bezproblémové, efektívne a transparentné čerpanie v novom programovom období 2014 až 2020. Pre TASR to uviedol Úrad vlády (ÚV) SR.

Ten reagoval na výročnú správu Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), podľa ktorého bolo Slovensko vyšetrované v štyroch prípadoch. Dva z nich boli uzavreté s odporúčaniami pre zodpovedné úrady. Podľa štatistík OLAF-u skúmajúcich nezrovnalosti členských štátov pri čerpaní európskych štrukturálnych a investičných fondov a príspevkov na poľnohospodárstvo v rokoch 2013-2017 bolo v prípade Slovenska zistených 1672 podvodných a tiež nezneužiteľných nezrovnalostí. Ich finančný dosah bol vo výške 11,39 percenta z čerpaných platieb. OLAF v tomto období ukončil 16 vyšetrovaní s odporúčaniami pre zodpovedné úrady, čo malo 2,09-percentný dosah na celkové platby.

Slovenskú vládu pre zistenia OLAF-u kritizovala opozičná poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO). Správa úradu podľa jej slov poukazuje na neschopnosť slovenských vnútroštátnych orgánov odhaliť, vyšetriť a potrestať podvody spojené s eurofondmi, ako aj na vysokú chybovosť s obrovským finančným dopadom pre Slovensko. Tiež uviedla, že slovenský kabinet poškodzuje národné záujmy pri správe eurofondov a väčšina vyšetrovaní OLAF-u ide na Slovensku do stratena.

Vláda poškodzuje národné záujmy pri správe eurofondov, uviedla Remišová

ÚV to odmieta. „Predmetné konštatovanie nezodpovedá skutočnosti. Vnútroštátne orgány na národnej úrovni pri kontrolách, resp. vyšetrovaniach, ktoré vykonávajú, odhaľujú podozrenia z nezrovnalostí pri čerpaní európskych štrukturálnych fondov. O tomto fakte jasne hovorí aj štatistický údaj poukazujúci, že SR detekovala 1672 nezrovnalostí, pričom priemer v EÚ predstavuje 1871 nezrovnalostí,“ reagoval Tlačový a informačný odbor ÚV.

Podľa neho správa nepoukazuje na neschopnosť vnútroštátnych orgánov odhaliť podvody či konanie, ktoré indikuje možný podvod. „Hodnota 11,39 percenta vyjadruje nezrovnalosti odhalené, zaevidované a riešené vnútroštátnymi orgánmi vo vzťahu k deklarovaným platbám za obdobie 2013 až 2017. Nahlásené nezrovnalosti vychádzajú z kontrol vykonaných zo strany riadiacich orgánov, auditov ministerstva financií, iných kontrolných orgánov SR, auditov Európskej komisie a spätných overovaní,“ ozrejmuje ÚV a ohradzuje sa voči záverom Remišovej, že slovenské vnútroštátne orgány nie sú schopné odhaľovať, vyšetriť a potrestať podvody spojené s eurofondmi.

Premiér si z vyšetrovania OLAF-u ťažkú hlavu nerobí, vraj je to bežné konanie

Opozičná poslankyňa tiež uviedla, že OLAF poukazuje na veľké množstvo problémov týkajúcich sa dotácií v štrukturálnych fondoch a v poľnohospodárstve. „Slovensko je s veľkým náskokom ďaleko najhoršie zo všetkých krajín EÚ, pretože zistenia sa týkajú viac ako 11 percent všetkých platieb za skúmané obdobie. Priemerný finančný dopad v EÚ je 1,8 percenta a v susednom Poľsku či Maďarsku je to ešte menej,“ upozornila Remišová.

ÚV reaguje, že podiel 11,39 percenta oznámených nezrovnalostí na platbách z rozpočtu EÚ tvoria iniciálne, resp. prvotné hlásenia prípadov podozrenia z nezrovnalostí a prípadov v počiatočnom preverovaní na národnej úrovni a ich následné aktualizácie.

Úrad vlády odmietol aj tvrdenie, že až 82 percent prípadov, ktoré OLAF vyšetrí a výsledky vyšetrovania odovzdá slovenským vnútroštátnym orgánom, ide do stratena. „Externé vyšetrovania OLAF-u v Slovenskej republike prebiehajú v zmysle platnej európskej a národnej legislatívy a o výsledkoch tohto vyšetrovania sú všetky kompetentné orgány oboznámené a sú povinné v danom prípade konať. Čo sa týka vyšetrovania, teda trestnoprávneho rozmeru riešenia nezrovnalostí, OLAF nie je kompetentný sa vyjadrovať k uvedenej problematike. V prípade, ak v štádiu vysporiadania nezrovnalostí vznikne podozrenie z trestného činu, celý proces prechádza do trestnoprávnej roviny, kde v rámci jednotlivých štádií trestného konania o tom, či bol spáchaný trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, rozhoduje súd,“ dodal ÚV.

Môže vás zaujímať

MATOVIČ: Pre všetky hromadné podujatia budú platiť rovnaké podmienky