V boji proti korupcii stagnujeme a môže to byť ešte horšie

Ilustračné foto

foto: Pixabay.com

Do roku 2020 sa môžeme prepadnúť medzi štyroch najhorších v Európskej únii. Slovensko už tretí rok v boji proti korupcii stagnuje. Podľa najcitovanejšieho svetového rebríčka vnímania korupcie od Transparency International sme skončili vlani na 54.mieste, rovnako ako rok predtým.

Naša krajina dosiahla 50 bodov z možných 100, o jeden menej ako v predchádzajúcich troch rokoch. Patríme tak k tretine krajín sveta, kde sa skóre medziročne zhoršilo.

Ak v stagnácii budeme pokračovať, a naopak Rumunsko, Grécko a Taliansko sa budú doterajším tempom zlepšovať, Slovensko sa do roku 2020 ocitne medzi štyrmi najskorumpovanejšími krajinami Európskej únie.

V regióne strednej Európy si najviac pohoršilo Maďarsko, spadlo až o deväť miest na celkové 66. miesto. Poľsko skončilo na 36. priečke, Česko o 6 miest nižšie.

Stagnáciu a rozpačitý prístup Slovenska k boju proti korupcii potvrdzuje konanie štátnych inštitúcií v uplynulom období.

Prvým už klepli po prstoch

V októbri boli ako prví vysokopostavení politici v histórii odsúdení na vysoké tresty bývalí ministri výstavby Marián Janušek a Igor Štefanov za kauzu nástenkový tender. No (zatiaľ neprávoplatný) rozsudok prišiel až desať rokov po zločine a odsúdený nebol nik zo zadávateľov, tým pádom nebola preukázaná ani korupcia. Zároveň počet odsúdených za korupciu klesol v posledných dvoch rokoch oproti prvej polovici dekády o pätinu a aj v tých prípadoch ide len o malé ryby, z ktorých 94% dostane len podmienečný trest. Takmer polovica odsúdených za korupciu sa týka úplatkov do sto eur.

V spolupráci s mimovládkami sa vylepšenia dočkal zákon na ochranu oznamovateľov korupcie. Na druhej strane žiadna osobná ani politická zodpovednosť nebola vyvodená na Ministerstve zahraničných vecí, hoci audit Najvyššieho kontrolného úradu potvrdil pochybenia pri zadávaní zákaziek, na ktoré už koncom roka 2016 upozornili bývalí zamestnanci ministerstva. Rezort doteraz odmieta sprístupniť kľúčové dokumenty.

Boj s korupciou nekončí

Na úrade vlády bol zriadený nový protikorupčný odbor, ktorý bol aktívny v podpore protikorupčných školení. Za kauzu dotácií bola vyvodená zodpovednosť (politická, nie trestnoprávna) voči ex-ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi. No vláda zároveň podkopáva nezávislosť kontrolných úradov pokračovaním v straníckych nomináciách (voľba predsedov ÚVO, ÚRSO). Na Ústavný súd vláda presadila odborne kontroverzných a politicky spriaznených kandidátov.

Prezident Andrej Kiska príkladne apeloval na vládu a najmä ministra vnútra Roberta Kaliňáka rozviazať ruky policajtom, a vyvodzovať zodpovednosť za zlyhania, vrátane kauzy Bašternák, v ktorej polícia vo februári 20 polícia aj navrhla obžalobu. Na druhej strane ale nebol prezident schopný dôveryhodne vysvetliť okolnosti pokusu krátiť daň vo svojej firme, cez ktorú financoval časť svojej prezidentskej kampane.

Protischránkový zákon zatiaľ nemá rukolapné dôsledky, hoci firmy stál v prvom roku odhadom aspoň 15 miliónov eur v administratívnych nákladoch. Rok od zavedenia registra partnerov nebol súdom odhalený žiadny prípad skrytého majiteľa firiem, hoci mnoho indícií svedčí o obchádzaní zákona vykazovaním fiktívnych majiteľov. Pripravované vylepšenie infozákona nebolo ani dva roky od volieb predložené do parlamentu.

Pozitívom je pokles osobnej skúsenosti občanov i podnikateľov s korupciou, i pozitívnejšie vnímanie oproti roku 2015. Za ostatné dva roky sa podľa Eurobarometra o polovicu znížila osobná skúsenosť s korupciou u podnikateľov i občanov. O štvrtinu menej podnikateľov z nich si myslí, že korupcia im bráni vyhrať verejnú zákazku. Verejnosť sa navyše aktivizovala prítomnosťou na protikorupčných pochodoch, ale aj vyššou účasťou v župných voľbách, v ktorých silno rezonovala protikorupčná téma.

Čo pomôže v budúcnosti

Kľúčom k budúcemu zlepšeniu na Slovensku je odpolitizovanie polície a prokuratúry, ukončenie straníckych nominácií do vedení kontrolných orgánov a štátnych firiem ako aj jasnejšie vyvodzovanie zodpovednosti v prípade vážnych podozrení z korupcie či nekompetentnosti. Preventívne by pomohlo aj rozsiahlejšie zverejňovanie dát a informácií o cieľoch a výsledkoch politikov, úradníkov a štátnych manažérov v ich inštitúciách.

„Slovensko bolo počas vlády Ivety Radičovej na 66. mieste, teraz je na 54. mieste. Ani toto zlepšenie nám nestačí, a preto sme prijali mnoho protikorupčných opatrení – obmedzenie platieb v hotovosti, zákon o ochrane oznamovateľov korupcie, či elektronické trhovisko. Veľmi si vážime, že naše úsilie i legislatívu v tejto oblasti ocenilo OECD a veľvyslanectvá na Slovensku na čele s ambasádou USA,“ uviedla v reakcii hovorkyňa predsedu vlády SR Beatrice Szabóová.

Najčistejšími krajinami boli v minulom roku Nový Zéland a Dánsko.

Vybrali sme desať najlepších a desať najhorších krajín.

zdroj: Transparency International

Môže vás zaujímať

Galko chce, aby sa brannobezpečnostný výbor venoval i požiarnej ochrane budov