V Európe potrebujeme novú dynamiku, vyhlásil Macron, Slovensko chce byť podľa Fica pri úvahách o jadre EÚ

Na snímke sprava český premiér Bohuslav Sobotka, rakúsky kancelár Christian Kern, francúzsky prezident Emmanuel Macron a slovenský premiér Robert Fico počas tlačovej konferencie 23. augusta 2017 v Salzburgu.

Foto: TASR/AP

Kontúry jadra Európskej únie by mohli byť známe do konca roka. Tak si to predstavuje slovenský premiér Robert Fico a vie si to predstaviť aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Zhodli sa na tom po stredajšom stretnutí v Salzburgu, kde rokovali aj s českým premiérom Bohuslavom Sobotkom a rakúskym spolkovým kancelárom Christianom Kernom.

„V Európe potrebujeme novú dynamiku,“ vyhlásil Macron, ktorý by rád do konca roka videl naštartované iniciatívy na opätovné „založenie“ Európy.

„Do konca roka musia byť stanovené kontúry toho, čo má byť to opätovné založenie Európskej únie,“ doplnil Fico, ktorý zdôraznil, že Slovensko chce byť od začiatku pri úvahách o tvorbe jadra EÚ. Fico zopakoval, že účasť v jadre bude niečo stáť. „Budeme sa musieť viac priblížiť v sociálnej či obrannej politike,“ poznamenal.

Na cestovnej mape sa budú podieľať všetci

Macron potvrdil záujem vypracovať do konca roka spoločný plán. „Do konca roka vypracujeme spoločný plán, cestovnú mapu, ktorá má byť inkluzívna. Chcem, aby sa na tomto pláne mohli podieľať všetci. Nikto ale nemá vopred nadefinované, kto bude v jadre,“ povedal Macron. Dodal, že niektoré krajiny, možno aj zakladajúci členovia EÚ, v jadre nebudú chcieť byť, ale „nebudú blokovať ostatných“.

Partneri hovorili aj o migrácii a európskej smernici o cezhraničnom vysielaní pracovníkov. Fico zopakoval, že Slovensko chce prejaviť „absolútnu mieru solidarity“, ale odmieta, aby „azylová politika bola postavená na fetiši povinných kvót“.

Dohoda o vysielaných pracovníkoch už v októbri

Kern súhlasí, že sa treba vrátiť k európskemu projektu. Doplnil, že partneri v stredu riešili otázky obrannej a bezpečnostnej politiky aj sociálneho dampingu. Ten označil za „fenomén, ktorému musíme čeliť“. Dohodu na smernici o cezhraničnom vysielaní pracovníkov by krajiny chceli dosiahnuť v októbri.

Hoci pôvodný zámer bol, aby mohli pracovníkov vysielať na 24 mesiacov, dohoda bude zrejme na kratšej dobe. Kern pripomenul, že smernica má zabezpečiť, aby pracovník za rovnakú prácu na rovnakom mieste dostal rovnakú mzdu. Krajiny chcú tiež podľa Kerna viac spolupracovať v snahe zabrániť obchádzaniu predpisov.

Pokrok k téme spoločnej obrany a bezpečnosti

Macron zopakoval, že Francúzsko je proti daňovému a sociálnemu dampingu, s čím súhlasia aj partneri. Smernicu podľa neho treba zreformovať, aby boli zamestnanci viac chránení. Francúzsko by okrem iného chcelo predchádzať zneužívaniu, a to hlavne schránkovými firmami. „A tiež má dôjsť k spravodlivému odmeňovaniu v tom, že sa bude prihliadať na podmienky v krajine pôvodu,“ doplnil Macron.

Došlo podľa neho aj k pokroku v téme spoločnej obrany a bezpečnosti. „Naši ministri budú uvažovať o tom, čo je možné v tejto oblasti,“ uviedol Macron. Čo najskoršie spustenie tejto stálej štruktúrovanej spolupráce by uvítal aj Sobotka. Hovorí tiež o potrebe ekonomickej, sociálnej a mzdovej konvergencie.

„Máme stále veľké rozdiely v životnej úrovni, mzdách, a pretože máme jednotný trh, vyvoláva to občas poruchy na trhu. Musíme využiť všetky nástroje na urýchlenie konvergencie,“ poznamenal.

Môže vás zaujímať

Matovič pácha trestnú činnosť zverejňovaním údajných správ, tvrdí Glváč