Jednou vetou

VIDEO: Deň, keď sme opäť začali cestovať. Pamätáte si na pád železnej opony?

Prechod cez štátne hranice už bol možný bez akýchkoľvek obmedzení

autorská koláž hlavne.sk, Youtube, RTVS

Po novemberi 1989 a veľkých protestoch prišla ďalšia dobrá správa. Presne takto pred 30-timi rokmi sa otvorili vo vtedajšom Československu hranice a ľudia znovu mohli postupne slobodne cestovať do sveta. Na hraniciach so susedným Rakúskom sa tvorili kolóny nadšencov:

FOTO: Bývalý šéf ŠTB Alojz Lorenc si vybehol do mesta. Nákupy na oslavu Nežnej?

Do Hainburgu na kávu, alebo do Viedne len tak na nákup? Do 4. decembra 1989 vylúčené! Ak ste nemali príslušné potvrdenia a záruky skoro až z lampárne, že ste verným občanom, tak ste o cestovaní mohli iba snívať. Mnohým sa nepodarilo pozrieť ani k našim susedom v Rakúsku. Na to, aby ste vôbec boli pripustení k colnej a pasovej kontrole ste museli roky čakať na devízové prísľuby. Tie sa zamietali ľuďom neraz ako na bežiacom páse.

EXKLUZÍVNE: Rozhovor s Jarom Filipom, ktorý vychádza až po 25 rokoch

„V našej rodine sme roky nemohli ísť pozrieť príbuzných do Rakúska. A keď nám až po desiatich rokoch povolili, tak to bolo obmedzené. Celú rodinu nepustili, asi sa báli, že sa nevrátime. Robili to bežne až zámerne skoro každému, kto chcel vtedy vycestovať,“ spomína si na cestovanie do 1989 náš čitateľ Andrej. Aj v ich rodine prišla radosť z cestovania po 4. decembri 1989.

November ´89: Vypočujte si, ako ho vnímajú hudobníci

„Bol som ešte na základnej škole a prišiel otec domov, že ideme rýchlo ku krstnej mame na kávu, zoberieme babku aj bratov a večer sa vrátime. Natankovali sme embéčku, ktorá nám samozrejme vyvrela, ale dorazili sme tam. Bolo to neuveriteľné. Keď sme tam prišli, vyskočili všetci od radosti. No naspäť sme prišli neskoro v noci. Celý Hainburg aj Wolfsthal boli obrovské kolóny. Avšak hneď povolali tamojšiu armádu, ktorá do každého auta rozlievala čaj na zohriatie,“ povedal nám Andrej, ktorý mal síce vtedy 10 rokov, no na otvorenie hraníc si dodnes veľmi dobre pamätá. „My sme sa dovtedy akurát tak mohli stretnúť s rodinou v Maďarsku, tam nás pustili, ale na hraniciach mali hneď poznámky – čo ste boli s rodinou z Rakúska? Robili to tak aj ostatní,“ uzavrel spomienky náš čitateľ.

Dnes je tomu presne 30 rokov, čo sa v bývalom Československu otvorili hranice a už sme viac nezažívali kontroly ako nižšie vo videu:

 

Skutočný pád železnej opony prišiel však až po nástupe novej nekomunistickej vlády po 10. decembri 1989. Na otvorenie hraníc si spomína aj líder kapely Tublatanka, Maťo Ďurinda: „Zorganizoval sa pochod za železnú oponu – Pochod priateľstva do Hainburgu. Jednoducho sme sa konečne pozreli na Devín z druhej strany. Za komunizmu sme ho poznali z jednej strany a teraz sme sa išli slobodne pozrieť z rakúskej strany. Tak sme boli od šťastia vysilení, že pre nás musel prísť z Bratislavy Ikarus (značka autobusov MHD – pozn.red.),“ hovorí Ďurinda, ktorí dokonca prepožičal na prvé demonštrácie v novembri 1989 svoju zvukovú aparatúru. (VIAC NÁJDETE AJ TU)

Fotografia z pochodu za železnú oponu, pohľad je z rakúskeho mesta Berg, 10. 12. 1989 | Foto: archív Maťa Ďurindu

 

Pád železnej opony bol splnenou túžbou mnohých v bývalom Československu, ktorí sa nemohli pozrieť celé roky do sveta. Všetko sa to spustilo ešte 30. novembra 1989. V Prahe sa zišla vláda, ktorá ministrovi vnútra rozkázala okamžite odstrániť technické zariadenia na hranici s Rakúskom a Západným Nemeckom. Federálne ministerstvo vnútra rozhodlo, že občania môžu od 4. decembra cestovať do zahraničia bez výjazdnej doložky.

Takto sa začalo slobodne cestovať po novembri 1989:

 

Najdôležitejším dňom našich moderných dejín je práve 17. november

Máte pre nás zaujímavý tip? Napíšte na redakcia@hlavne.sk

alebo zavolajte na číslo 0910 554 995

Pridajte sa k nám na Facebooku – Nájdete nás TU

Môže vás zaujímať

MATOVIČ: Pre všetky hromadné podujatia budú platiť rovnaké podmienky