Jednou vetou

Výučba Slovenského jazyka potrebuje zmenu, tvrdí Zuzana Zimenová

Zuzana Zimenová

foto: TASR

Slovenské výskumníčky a výskumníci z oblasti aplikovanej jazykovedy doručili poslankyni NR SR Zuzane Zimenovej (nez.) spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzývajú k modernizácii výučby slovenčiny v prípade žiakov s iným materinským jazykom. Vo vyhlásení konštatujú, že pre deti, hovoriace inak ako po slovensky, nie je vytvorená žiadna učebnica slovenčiny, ktorá by im uľahčila v škole prekonať jazykovú bariéru. Vyhlásením deklarujú svoje stanovisko o nevyhnutnej potrebe napraviť tento stav a takisto svoju vôľu podieľať sa na uskutočnení tejto zmeny.

Poslanci budú ešte počas prebiehajúcej parlamentnej schôdze hlasovať o Zimenovej návrhu, ktorým chce presadiť vytvorenie špeciálneho vzdelávacieho programu výučby slovenčiny pre deti s iným materinským jazykom. „Riešením je učiť tieto deti po slovensky nie z klasického šlabikára, ale z materiálov, vytvorených špeciálne pre výučbu slovenčiny ako cudzieho jazyka. Deti hovoriace po maďarsky, rusínsky, ale napríklad aj po čínsky, či rómskym nárečím, by sa tak mohli naučiť po slovensky rýchlejšie a efektívnejšie,“ vysvetľuje Zimenová.

„My výskumníci a výskumníčky v oblasti aplikovanej jazykovedy sa vo svojej profesionálnej praxi stretávame s prekážkami, ktorým pri učení sa slovenského jazyka čelia ľudia s odlišným materinským jazykom. Táto sféra aplikovanej jazykovedy má na Slovensku bohatú tradíciu a vypracované metodiky, ktoré sa tradične uplatňovali a uplatňujú najmä na vzdelávanie dospelých, a to na domácich i zahraničných univerzitách.

Čítajte viac: O financovanie škôl sa bude starať nový informačný systém

V prípade detí s odlišným materinským jazykom v sieti regionálneho školstva, teda detí, pre ktoré je slovenčina druhým, tretím či iným jazykom, je situácia odlišná, hoci z perspektívy predmetovej didaktiky ide o podobný problém. Rovnako ako v prípade jazykového vzdelávania dospelých aj vzdelávanie detí s iným materinským jazykom si vyžaduje špeciálny prístup. V domácej i svetovej lingvistike sa tento prístup opisuje termínmi slovenčina ako druhý či slovenčina ako cudzí jazyk, pričom ide o metodologickú terminológiu a prax založenú na dlhoročnom odbornom výskume, nie na kvalitatívnom či ideologickom hodnotení slovenčiny.

Žiaľ, táto perspektíva je v jazykovej príprave v Slovenskej republike dlhodobo podceňovaná a ignorovaná, najlepšie ju ilustruje fakt, že dosiaľ nebola vydaná jediná učebnica slovenčiny rešpektujúca špeciálne metodiky pre deti s iným materinským jazykom (maďarským, rómskym či iným). Na dôsledky tohto stavu jasne poukazujú aj výsledky medzinárodných testovaní, rovnako i hodnotiace správy o stave používania slovenského jazyka z odboru štátneho jazyka MK SR a výsledky Štátnej školskej inšpekcie.

Prečítajte si tiež: Vysoké školstvo potrebuje zmeny, zhodujú sa politici

Sme súčasťou verejného sektoru, a je preto našou spoločenskou povinnosťou upozorniť na príčiny a dôsledky ignorovania odbornosti vo vzdelávacej politike. Vo svojej praxi sa podieľame na tom, k čomu sa zaväzuje aj štát: aby si každý občan Slovenskej republiky mohol osvojiť a používať štátny jazyk slovom aj písmom. Skutočnosť je však odlišná a domnievame sa, že zmeny smerujúce k vytvoreniu rovnakých šancí pre všetkých nie je možné uskutočniť bez prizývania vedeckých a odborných pracovníkov do rozhodovacích procesov, ako to bolo doteraz. Týmto vyhlásením deklarujeme svoje stanovisko o nevyhnutnej potrebe napraviť tento stav a takisto svoju vôľu podieľať sa na uskutočnení tejto zmeny.“

Môže vás zaujímať

MATOVIČ: Pre všetky hromadné podujatia budú platiť rovnaké podmienky