Za necelý rok podala prokuratúra obžalobu na 963 cudzincov

Okresný súd

foto: TASR

Za jedenásť mesiacov tohto roku (od 1. 1. 2018 – 30. 11. 2018) bolo na území Slovenska ukončené stíhanie 1269 cudzincov. Prokurátori zároveň podali obžalobu na 963 cudzincov. Uviedla to pre TASR hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR (GP SR) Andrea Predajňová.

„Tak, ako aj v predchádzajúcich rokoch, sa cudzinci na území SR podieľali predovšetkým na páchaní trestných činov proti majetku (podvod, krádež, poškodzovanie cudzej veci, neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty, legalizácia príjmu z trestnej činnosti). Ďalej trestných činov proti životu a zdraviu (ublíženie na zdraví, nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi) a trestných činov proti rodine a mládeži (zanedbanie povinnej výživy),“ konkretizovala hovorkyňa GP SR.

Gál: Náš návrh na zmenu voľby sudcov ÚS bol vhodný, opozícia to pretaktizovala

„Trestné činy zanedbania povinnej výživy sú spravidla dôsledkom existencie tzv. zmiešaných manželstiev alebo partnerských vzťahov, v ktorých sa narodili deti. Práve deti sú najčastejšie predmetom týchto trestných činov. V tejto súvislosti chcem poznamenať, že vzhľadom na to, že právne poriadky niektorých štátov nepovažujú takéto konanie za trestný čin, vznikajú orgánom činným v trestnom konaní problémy pri objasňovaní tohto druhu trestnej činnosti v rámci právneho styku s cudzinou,“ vysvetlil pre TASR prvý námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky.

Skladba štátnej príslušnosti stíhaných cudzincov na území Slovenskej republiky bola v roku 2018 takmer identická s rokom 2017. Najčastejšie stíhanými cudzincami boli občania Českej republiky (293), druhú najpočetnejšiu skupinu tvorili občania Ukrajiny (248). Nasledovali občania Srbska (122), Maďarska (120), Poľskej republiky (103), Rumunska (65), Bulharska (33), Talianska (32) a iných štátov.

Môže vás zaujímať

Poslanci v prvom polroku 2019 strávili v pléne 40 rokovacích dní