Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú štátu OĽaNO neprešiel

OĽaNO - Na snímke uprostred predseda OĽaNO Igor Matovič, vpravo Ján Budaj, vľavo Veronika Remišová a druhý zľava Jozef Viskupič

Foto: TASR

Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú štátu hnutiu OĽaNO v parlamente neprešiel. Podporilo ho iba 61 poslancov.

„Základná idea návrhu vychádza z anglo-amerického konceptu žaloby ‚qui tam‘, ktorej podstata tkvie v možnosti súkromnej osoby podať žalobu v mene štátu v situáciách, keď štátu zjavne vznikla škoda, avšak táto skutočnosť nie je adekvátne prešetrená a z politického hľadiska je takpovediac zametená pod koberec,“ vysvetlili Obyčajní.

Návrh poslanci z OĽaNO podali pre to, že korupcia je jedným zo závažných problémov, ktoré trápia občanov SR. „Počas 25 rokov existencie SR bola verejnosť svedkom viacerých závažných káuz, v ktorých nebola nikdy vyvodená zodpovednosť,“ uviedli navrhovatelia.

Ak by navrhovaný právny mechanizmus existoval už v minulosti, podľa OĽaNO mohol zachrániť desiatky miliónov eur stratených v kauze predaja emisných kvót, ale aj niekoľkomiliónovú odmenu za predražené právne služby objednané štátnou akciovou spoločnosťou MH Manažment, a. s., v spore o Gabčíkovo.

„Aby sa v budúcnosti predišlo vzniku ďalšej škody, je nevyhnutné vytvoriť právne nástroje, ktoré umožnia uvedomelým a angažovaným členom občianskej spoločnosti zastúpiť štát v situáciách, keď zlyháva pri výkone svojich primárnych funkcií,“ doplnili.

Právna norma mala upraviť zodpovednosť verejných činiteľov za škodu spôsobenú štátu, uplatňovanie práva na náhradu škody štátom aj práva na náhradu škody treťou osobou v mene štátu. Ďalej procesný spôsob udeľovania odmeny a náhrad trov konania v súvislosti s uplatňovaním práva na náhradu škody treťou osobou v mene štátu.

Škoda spôsobená štátu mala byť podľa návrhu najmä taká škoda, ktorá vznikla štátu alebo územnej samospráve pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Právna norma mala definovať aj to, kto je vnímaný ako verejný činiteľ. Mal ním byť taká fyzická osoba, ktorá je oprávnená konať v mene orgánu verejnej moci a taktiež fyzická osoba, ktorá je orgánom verejnej moci. Právna norma hovorí okrem iného aj o tom, kto je orgánom verejnej moci a orgán konajúci v mene štátu.

Funkčnejšie preukazovanie pôvodu majetku neprešlo

Podmienky preukazovania pôvodu majetku v občianskoprávnom konaní sa meniť nebudú. Väčšina pléna Národnej rady SR v utorok nepodporila zmenu zákona od poslancov Veroniky Remišovej a Gábora Grendela (obaja OĽaNO), ktorí tvrdili, že súčasná právna úprava je nefunkčná aj z dôvodu, že sa dá ľahko obísť.

Ich novela mala zakotviť princíp, aby sa za legálny príjem nepovažovali príjmy z tzv. neobvyklých obchodných operácií, ktoré sú v našej legislatíve presne definované v právnej úprave boja proti praniu špinavých peňazí.

Za týmto účelom sa mali v právnej norme definovať pojmy. O nelegálny príjem malo ísť aj vtedy, ak je odôvodnené predpokladať, že bol získaný konaním porovnateľným s legalizáciou príjmu z trestnej činnosti. „Treba zároveň uviesť, že orgánom, ktorý v konečnom dôsledku rozhodne o tom, či majetok bol nadobudnutý z nelegálnych príjmov, je súd na návrh prokurátora,“ upozornili Remišová a Grendel.

Ich návrhom sa mal meniť aj Trestný zákon tak, že ak je osoba vinná zo spáchania závažných zločinov, napr. trestného činu vydierania, legalizácie príjmov z trestnej činnosti či falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí, mala byť povinná preukázať, ktorý svoj majetok získala z legálnych príjmov. Ak by toto dôkazné bremeno neuniesla, majetok by mohol byť postihnutý trestom prepadnutia.

Môže vás zaujímať

Mijatovičová víta neúspech návrhu NR SR obmedziť prístup k interrupciám